Po 8 rokoch
"Strýko Liam!" zakričal na mňa, malý James.
"Áno zlato?" vošiel som do jeho izby.
"Povieš mi niaku rozprávku na dobrú noc?" spýtal sa.
"Čo tak zrazu? Doteraz si nechcel rozprávky," zasmial som sa a sadol si ku nemu.
"Ale ja nechcem, len tak niaku rozprávku," pousmial sa.
"Máš niaku vybratú?" opýtal som sa.
"Povieš mi niečo o mame a otcovi?" spýtal sa a ja som zostal šokovane pozerať.
"James, neviem či to je dobrý nápad," povedal som potichu. James bol kópiou Nialla.
"Prosím Liam," zaprosil James.
"Fajn...tak začneme tým, že ťa obidvaja moc ľúbili," pozrel som na neho.
"Čo vy dvaja tu?" spýtala sa Sophia. Iba som sa usmial a ukázal na stoličku pri okne.
"Rozprávam mu o Mirande a Niallovi," povedal som a pozrel som na ňu.
"Si normálny Liam?!" vybehla hneď po mne.
"Nie... sám ma o to požiadal," povedal som a James prikývol.
"Rozprávaj ďalej," súril ma James.
"No spoznali sa zvláštnym spôsobom. Dajme tomu, že tvoja mama mala mať svadbu s niekym iným, no tvoj otec si ju doslovne vybojoval," uchechtol som sa nad tým.
"Mamina sa mu páčila?" spýtal sa James.
"Tvoja mamina sa páčila každému, bola nádherná," usmial som sa. V mojich očiach sa začali tvoriť slzy. Keď si na to všetko spomeniem...
"A ako vyzeral tatino?" spýtal sa James.
"Presne ako ty," usmial som sa.
"A mali svadbu? Tak ako ty a Sophia?" spýtal sa.
"Nie nemali," pokrútil som hlavou.
"Ale ľúbili sa, nie?" spýtal sa.
"Moc sa ľúbili. A tvoj otec bol hrozne žiarlivý. Nikto sa nemohol ku tvojej mame ani, len priblížiť," zasmial som sa.
"Chránil si ju?" spýtal sa James a ja som, len prikývol.
"To by už stačilo. Zajtra máš školu James," zodvihla sa Sophia a prišla ku nám.
"Počkajte! Liam? A čo povedala mama, keď ma videla?" spýtal sa. No to už som nevydržal. Z očí mi začali pomaly vytekať slzy.
"Povedala, že si nádherný," povedal som potichu.
"To preto, lebo som sa podobal na tatina?" spýtal sa.
"Nie, pretože ťa moc ľubila,"
"A tatino? Mal ma vôbec rád?" spýtal sa. Ako keby o všetkom vedel. Bolo to niečo neuveriteľné.
"Zbožňoval ťa," šepol som potichu.
"Ďakujem Liam," usmial sa.
"Aj ja ich mám veľmi rád. Aj, keď som ich nikdy nevidel," povedal potichu a ľahol si.
"Spinkaj už," dal som mu pusu na čelo.
"Teraz ste mojími rodičmi ty so Sophiou," usmial sa.
"Tak to tvoj tato aj chcel,"
"Nehnevám sa, že ma tu nechali," povedal potichu a zavrel oči. Iba som chvílu na neho hľadel. Je to tak, ako si Niall želal. Povahu má po Mirande a výzorom je to celý on. Bol by moc pyšný, keby ho videl. Viem si ich troch predstaviť, ako rodinu. No neviem si predstaviť, keby sa mal o neho Niall starať sám. Mučilo by ho to, že James by bol ako Miranda. Až moc by mu, ju to pripomínalo. No viem to, že James ich miluje. Niekto má hrdinu z filmu, knížky alebo z hry. No James považuje za hrdinu Nialla. Je lepšie, keď nevie, čo bol zač. Ale hlavné je, že ich miluje.
Takže tu máte ten epilóg :) Ja viem.. nenávidite ma za ten koniec, ale tak čo už.. Dneska ku večeru pridám nový príbeh :) bola by som rada, kebyže si to potom pozriete :)
Inak.. ďakujem za všetky votes a komenty! <3
