Internátna škola

17. Plán

„Nie, nie, nie. Prestaň!" postavím sa a nervózne sa premávam po úzkej izbe.

„Ja ti vôbec nerozumiem, čo vlastne chceš?"

„Určite nie teba!" vyhŕknem od zlosti.

„Aha, tak načo som potom tu?"

„Ty ako čo si si myslel? Že sa s tebou len tak odrazu vyspím?"

„Áno!"

„Vieš čo kašli na to. Ja som sa chcela s tebou iba porozprávať, pretože mám nové informácie. Chcela som ti povedať, že vám verím a odídem s vami. Ako ste na tom? Aký máte plán? Kedy sa odchádza? A už prosím ťa nepredstavuj si pri tom nič, nečítaj medzi riadkami. Všetko je povedané na rovinu!" poriadne ma ten chalan napálil.

„Aha a kto ťa prehovoril?"

„Lukáš."

„Ty si s ním bola?"

„Predstav si! Ale prv než si začneš niečo myslieť, tak som vôbec neočakávala to čo som videla. Videla som Lukáša ako roztrhal telo, ako žral ľudské mäso a pil ľudskú krv. Mimochodom ľudskú krv pijeme aj my každý deň. Je v každom čaji a limonáde, aby nás s ňou mohli dopovať."

„My to vieme."

„Tak prečo to stále pijete?"

„Aby sme nebudili podozrenie? Pokiaľ nás nikto nezabije, tak sa nepremeníme."

„Fuj. Mimochodom Lukáš zabil Uršuľu."

„Čo? To vážne? Ako sa to mohlo stať?"

„Asi tak, že za ním doliezala, lebo ho tajne milovala."

„To som nevedel."

„To nevedel nikto."

„Čo chceš teraz robiť?"

„Nepovedala som to dosť jasne? Chcem odtiaľto odísť, len musím splniť prianie Lukášovi a to vziať so sebou aj Silviu, čo je problém, pretože ona bez neho nikam nejde."

„Tak tu zostane!" zamumle.

„Teraz ti niečo poviem. Buď ideme všetci alebo nikto!"

„Chceš brať aj Lukáša?"

„Pre mňa, za mňa. Silvia sa bude musieť oňho postarať, aby nás nepozabíjal."

„Neviem či je to práve najlepší nápad."

„Ani ja, ale iná možnosť nie je."

„A Lukáš je za?"

„Nó, nie je."

„Tak ako to chceš spraviť."

„Ja neviem, aj ty by si mohol niečo vymyslieť!"

„Si zlatá, keď sa hneváš."

„Ty neprestaneš?" síce nemôžem povedať, že mi to nepolichotilo.

„Počkaj, zastav sa na chvíľu," siahne na mňa s jeho paprčou, ale nič nespravím. Nechám ho. Páči sa mi, keď sa ma dotýka. Je rozkošný. Chcela by som sa ho dotýkať aj ja, ale nemám na to. Nechcem pripustiť, že sa mi páči. Páči sa mi, to je pravda, ale nechcem, aby o tom vedel. Posadí si ma na koleno a mne sa rozbúcha srdce rýchlejšie. V tom, ale našťastie do izby vtrhne Angie a nie je sama. Je tu aj Dávid. Vyskočím z Markusovho kolena a presadnem si na stoličku, ktorá stojí pri stole.

„Ako to teda vymyslíme?" začne Dávid.

Markus ma sleduje, ale neregistruje Dávidovu otázku. Je mnou priam očarený, pohltený.

 Zhlboka sa nadýchnem. „Ideme všetci aj s Lukášom, túto noc!" zavelím. Načo všetci na mňa prekvapene pozerajú. Tak to je. Síce neviem ako sa dostaneme k Lukášovi, ale budeme musieť improvizovať.