Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 2

Pracujem ako IT špecialistka v Inviale. Kto by to do mňa povedal, však? Hneď ako prídem do svojej kancelárie, na stole ma čaká plno papierov, ktoré musím ešte dnes spracovať, aby som mohla prehliadnuť pokazené systémy v notebookoch, ktoré sa nám tu nahromadili. Takže beriem prvých, asi päťdesiat strán a zbieham po schodoch do nižšieho podlažia. Keďže na našom ôsmom poschodí sa pokazila tlačiareň so skenerom, dennodenne chodím presne sedemnásť schodov a to minimálne desať krát, hore dolu.

Stretnem kolegu, ktorý tiež niečo skenuje, a má toho dosť veľa, takže si sadnem a čakám než skončí.

„Ahoj, An, potrebuješ niečo narýchlo? Pretože ja mám ešte asi takých tridsať strán," ospravedlňujúco na mňa pozrie kolega Patrik.

Je to veľmi milý chalan. Pracuje na tom istom poschodí ako ja. Má dvadsaťsedem a je len o štyri roky starší. S nikým nemá problém, rád každému pomôže a je neuveriteľne príťažlivý.

Pozerám ako sa mu vlnia svaly, ktoré má určite krásne vytvarované pod tým jeho oblekom. Každé ráno totiž chodí do posilňovne, ako sa mi zmienil.

Jeho modré oči s dlhými mihalnicami ma hypnotizujú svojím uhrančivým pohľadom a tie jeho čierne vlasy po ramená, by som mala rada rozprestreté na mojich stehnách. Ach, chcem ho vidieť nahého, roztúženého po mne a...

„An, počúvaš ma?"

„Prepáč, rozmýšľala som nad jedným projektom." Snáď si nevšimol ako sa červenám.

„Aha. No, pýtal som sa, či vieš o tom, že šéfko si bude z nášho poschodia vyberať dvoch ľudí, ktorí pôjdu na tri mesiace na školenie do Lausanne vo Švajčiarsku. Kvôli tej firme, čo sme s ňou uzavreli partnerstvo."

„Naymok? Do riti! To je úžasné. Panebože, to by bolo super... len keby ma vybral. Určite pošle chlapov, aby si neurobil hanbu so ženou," smutne skloním hlavu.

„Blázniš?? Si lepšia než všetci muži tu, a to už je čo povedať na ženu, ktorá má..."

„No len to povedz! Vôbec nevyzerám ako IT-čkárka. Nikto by to netipoval. Som ako primabalerína, s až moc blond vlasmi. Už len tie vlasy hovoria sami za seba."

„Ja som chcel povedať... Ale nič. Neboj sa, vyberie ťa."

Čo chcel povedať? Toto mi bude vŕtať hlavou celý deň. Že mám krásnu pleť? Nie, preháňam. Posledné slovo povedal „má" , takže ako všetci ostatní, si chcel urobiť žarty z môjho veku. No a čo? Každý má na niečo talent.

Ja, dvadsaťtri ročná deva s blond vlasmi sa rada hrajkám s počítačmi.

„Ďakujem, že si to myslíš, Patrik. Snáď máš pravdu."

Zúfalo sa hodím späť do kresla a čakám kedy bude hotový... So skenovaním, vy nemravníci!

*

„To mi vypichnite oči! Čože?"

„Slečna Tokárová, ak by som Vám vypichol oči, tak by ste mi nebola k ničomu platná," hrozivo sa na mňa pozrie šéf.

„Och, samozrejme pán Mihák, len som sa krotila, pretože ma napadlo iné slovné spojenie."

„Ešteže ste ho nepoužili. Viete, ako neznášam vulgarizmus vo svojej firme." 

Zasa sa hrozivo pozrie. Počkať, veď on sa ani inak nevie pozrieť.

Môj šéf má už niečo za sebou. Je síce zavalitejšej postavy, ale stále je to ešte sympatický chlap. Má päťdesiatsedem rokov a na hlave sa mu už robí menšia plešinka. Oči sú trochu ďaleko od seba a padá mu do nich jeho nemožná ofina, ktorá je popretkávaná šedinami. Ale môj ty smútku ľadový, on ma vybral! Spomedzi osemnástich zamestnancov v našej skupine. A to podotýkam, že tam nie som jediná žena. Ešte so mnou pracuje Rebeka Nováková, ktorá vyzerá presne ako niekto do počítačov. Má čierne vlasy po ramená a nosí také tie sexi okuliare, čo majú učiteľky.

Nevadí, ja im všetkým ukážem, že nie som iba pekný úsmev a blond vlasy. Tak sa teším.

„Pán Mihák a kto pôjde so mnou?" Bože len nech nie otravný Rudo, len nie on, nie-

„Pán Baldo." To ma poser! Krásavec Patrik. Celé tri mesiace. Len my dvaja. V jednom meste. V tom istom hoteli.

Keby mal len o mňa záujem. Už totižto rok a pol chodí s jednou dievčinou. Som beznádejný prípad.

„Slečna Tokárová, je vám niečo? Úplne ste zbledli."

„Nie, nie. Všetko je v najlepšom poriadku. Od obeda som sa nenapila," zaklamem.

„Bolo by načase. Je pol piatej. Ešte aby ste nám tu neodpadla."

„Hneď, ako prídem do kancelárie, vypijem celú fľašu."

„Dobré dievča." 

Ako ja toto nenávidím. Čo som pes? Ach jaj, zase som si pripomenula môj úžasný budík. Fuj!

-Kam?-

Volám Eme a všetko jej hovorím.

-Tak si predstav. Ja s Patrikom, v najmenšom meste na svete. Ani sa mi nestratí.- Zachichocem sa.

-To ti závidím, An. Je to naozaj kus.-

-Len keby nemal priateľku.-

-Možno nájdeš v tom malom mestečku aj krajšieho. Predstav si sama seba v zaplnenom metre, ako znenazdania prirýchlo zabrzdí a ty sa ocitneš v pevnom objatí toho najkrajšieho chlapa pod slnkom. Kde sa naňho bude hrabať ten zo sna. Tento bude iný level, už to vidím v jasných farbách...-

-Ema, ty si strašná.-

-No čo? Dávam ti nádej.-

-Tú budem potrebovať za desať sekúnd. Práve sa blíži Rebeka. Končím, ahoj.-

-Ahoj a informuj ma o...-

Och, Rebeka. Musela som zavesiť, inak by išla žalovať, že si v práci vybavujem súkromné hovory. Neviem, ako to vždy zistí. Vraj pozná mimiku tváre, keď niekto telefonuje známym a nie s klientom. Mrcha!

„Ahoj Bela, počula som, že pán Mihák posiela na to školenie teba s Patrikom. Nie žeby som závidela. Viem, že má priateľku, ale všimla si si ako mi stále pozerá na zadok? Určite by bol radšej, keby idem ja, aby sme sa v súkromí mohli vyhrať. Frajerku tam mať nebude a čo oči nevidia, to srdce nebolí, no nie?"

No to určite, pomyslím si. S tými okuliarmi vidí aj dozadu, keď vie, že jej naň stále pozerá? Len nech mi nepovie, že to je jej druhá nadpozemská sila, ktorou oplýva hneď po poznaní mimiky.

„Rebeka, dobre vieš, že to oslovenie nemám rada. Vyzerám snáď ako tá z Twilightu?"

„Zabudla som, Anabela, prepáč. Od Kristen Steward máš naozaj ďaleko," ja ju jedného dňa zabijem, prisahám Bohu.

„Chcela si ešte niečo dodať? Okrem tvojho veľkého zadku, na ktorý sa pozerajú všetci, ktorí veria, že si zjedla Kim Kardašian?" aby nevybuchla, akási je až priveľmi červená.

„Belinka, toto si si mohla odpustiť. Uvidíme, kto má pravdu. Presne za týždeň než odídete bude Patrik môj." To akože vážne?

„Veľa šťastia, Bečka," sladko sa usmejem a ona červená ako rajčina vybieha von.

Že ona a Patrik. To by musel byť naozaj slepý. Aj keď, možno sa mu tieto typy páčia. Múdre, s múdro vyzerajúcimi okuliarmi a veľkými zadkami. Ani neviem ako jeho priateľka vyzerá. Uznávam, že Rebeka nie je na zahodenie. Má väčší zadok, ale k jej postave sa hodí. Oči má vždy pekne namaľované, aby vynikla ich fádna šedá farba a nosí drahé kostýmy od najlepších návrhárov.

Ja mám len trojky prsia po mame a menšiu riťku. Nič moc. Na veľmi drahých veciach si nepotrpím.

Len dúfam, že ho Rebeka naozaj neuchmatne. To by som sa musela pod zem prepadnúť, aby som sa nemusela každý deň pozerať na jej nechutný jazyk, ako ho zasúva Patrikovi do krku a počúvať tie jej sprostosti. To dievča, to nemá v hlave v poriadku. Je to namyslená, zlomyseľná, vydieračská puča.

Bože, ak si tam, daj mi silu.