Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 26

„Spusť a odkiaľ vieš, kde bývam?"

„Od Patrika. Viem, že si môjmu bratovi neublížila. On ublížil tebe. A je to moja vina."

„Čože?"

„Počula si. Nemusíš mi veriť, ale vypočuj si ma. Som bisexuálka. Nemal sa to nikto dozvedieť. Na Slovensku má na to každý iný názor. V práci by to mohol byť problém. Patrik o tom samozrejme tiež nič nevedel. Tá štetka, ktorá bola u môjho brata... Prišla za mnou. Tom mi zabudol povedať, že sa vracia skôr. V mojom byte sme sa stretnúť nemohli a tak som ju pozvala k bratovi. Nevedela pochopiť, že mám iný život a potrebujem chlapa, deti a tak ďalej. Skrátka ma to prešlo. Chápeš, nie je nad chlapský penis. Takže... Otravovala stále dokola. Chcela som jej to normálne vysvetliť, pretože si to zaslúžila. Bola som s ňou pred Patrikom sedem mesiacov. Tomáš bol nahnevaný, že som ju pozvala do jeho bytu, myslel si, že som so ženami už skončila. Hádali sa najprv oni a potom som sa pridala aj ja a kričala na brata. A tak trochu som mu porozbíjala taniere. Patrik mi volal a povedal mi, čo sa stalo, čo počul a čo videl. Nechcela som, aby o tom vedel, ako to bolo v skutočnosti, tak som si vypýtala tvoju adresu. Pýtal sa prečo, no ja som si vymyslela, že ti idem povedať všetko o tej žene, ako to s Tomášom myslí a čo s ním má. Viem, že Patrik ťa ešte stále chce a preto neprotestoval, aby som ti otvorila oči."

„Fúha... Pekne. A to vzdychanie?"

„Podrobnosti ti nebudem rozprávať. V skratke... Brata sme vyhnali na balkón a my s Lenkou sme sa trochu uzmierili. Trochu viac. Sviňa jedna... Stále nosí v kabelke vibrátor."

„Och stačí, chápem. Čiže Tom..."

„Nie. Nepodviedol ťa. Veľa krát ma zachránil a pomohol mi. Dlžila som mu to. Nevieš si predstaviť, ako vyzerá. Je mi ho ľúto. Chcel ma zasa chrániť a všetko zobrať na seba. To mu nikdy nedovolím. Preto som tu, aby som uviedla veci na pravú mieru. Snažil sa ti dovolať, bol ako nepríčetný. Dokonca sa mi zdalo, že plakal. Nie veľa, len dve - tri kvapky. Naozaj ho to vzalo. Zaspal až o štvrtej ráno a keď som si prečítala sms, ktorú ti napísal, vedela som, že ti to musím vysvetliť ja, pretože on by ma nikdy nezradil. Vieš, čo bolo najhoršie? Keďže nevedel zaspať... Nevedela som ani ja. Dvojčatá súcitia, čo ti poviem."

„Ďakujem," to je to jediné, čo Monike môžem povedať. Nedokážem teraz jasne uvažovať. Najradšej by som sa rozbehla za ním a utrhla mu hlavu za to, ako bránil sestru.

On ma nepodviedol.

„Spala si s Patrikom?"

„Nespala si náhodou včera s bývalou?"

„Nepýtam sa kvôli sebe."

„Nespala. Mám ho rada. No nikdy ho nebudem ľúbiť. Sme kamaráti príliš dlho. Aj neho to raz prejde."

„Dúfam. Teraz čo?"

„Dáš mi bratovu adresu?"

„Na to vezmi jed."

Naškrabe ju na papier a ja sa rýchlosťou sveta oblečiem. S úpravami sa nezaoberám.

Som hotová a rýchlo spolu odídeme von z bytu. Rozdelíme sa každá svojou cestou a... No vážne... OBÍJMEME SA.

„Držím ti palce. Môj brat je do teba naozaj neskutočne pobláznený."

„Ja do neho tiež."

„Máš celkom dosť veľké prsia."

„Monika!"

„Neboj sa. Nie si môj typ. Som na čiernovlásky."

„Super."