Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 11

Pomaly zatvorím dvere a pozerám sa na Patrika. Nič nepovie, len má stále hlavu položenú v dlaniach. Odkašlem si a tak na seba upútam jeho pozornosť. V očiach má bolesť. Je mi ho ľúto a vlastne ani neviem prečo. Prejdem k nemu na posteľ a sadnem si na opačný koniec.

„Nemalo to byť takto." Ani sa na mňa nepozrie.

„Čo takto nemalo byť? Patrik, prepáč, ale môžeš si za to sám. Klamal si a preto to dopadlo, ako to dopadlo."

„Viem. Ty si ale nemala byť s ním," vtedy sa na mňa pozrie a tvár má skrútenú hnevom.

„Nerozumiem tomu. Mala som byť s tebou? Z akého dôvodu?"

„Pretože odvtedy čo si nastúpila... Zapáčila si sa mi v prvý moment. Si inteligentná, krásna, milá a tolerantná. Si úžasná v tom čo robíš a ja som bol tebou unesený. Nechcel som sa s priateľkou rozísť iba kvôli tomu, že si mi pobláznila hlavu. Mal som ju naozaj rád. Postupom času, začala robiť hlúposti a ešte kvôli väčším hlúpostiam sa so mnou hádala. Za ten rok, čo si nastúpila som sa do teba úplne zbláznil. Vždy si ma rozosmiala maličkosťou, prekvapila ma a z nudnej porady si urobila... Skoro narodeninovú oslavu, pre mňa. Vidieť ťa každý deň, bol ako sen. Nenávidel som sviatky a dovolenky. Vtedy, keď som sa rozišiel s Monikou, tak som mal na to aj pádny dôvod. Kričala na mňa, že som neumyl riad a nič nie je urobené ako si ona predstavovala. Povedal som jej, aby si teda našla niekoho, kto by robil všetko podľa jej predstáv. Spýtala sa ma, či to myslím vážne a potom mi dala facku. Vraj sa nečuduje, že sa moja matka so mnou nerozpráva. Urazila ma a ublížila mojim citom. Aj ja som jej chcel ublížiť. Preto som povedal, že som spal s inou. Spomenul som si na teba, na tvoj úsmev a dokončil rozhovor s ňou s tým, že to bola kolegyňa a že odchádzam s tebou do zahraničia a nikdy sa nevrátim. Predstavoval som si, aké by to bolo. Tým, že som ťa spomenul... Mne to urobilo dobre. Myslel som si, že keď si predstavím, ako to má byť, tak sa to stane. Nechcem ti klamať, An. Rebeky som sa dotýkal, pretože som sa pozeral na odtlačok facky, čo jej dal otec. Ja jediný som vedel, kto je jej otec. Preto za mnou chodila, keď sa jej niečo stalo. Nemala za kým ísť. A nepomohlo jej ani to, ako sa správala k ostatným. Keď mala trinásť, jej matka sa rozviedla s jej otcom a zmenila jej aj Rebeke meno na jej dievčenské. Nechceli, aby o tom niekto vedel. Pred tým, ako si ho zmenila, sa volala Miháková. Chcela ísť na to školenie s nami už od začiatku. Viem, že ma chce. Povedala mi to, ale ja som jej dal najavo, že nemám záujem. Chcela tam ísť kvôli mne. Pohádala sa s ním v kancelárii a on ju udrel."

Pozerám naňho s otvorenými ústami. Zatváram a otváram ich ako kapor. Všetko to dáva zmysel. Povedal mi Rebekine tajomstvo a priznal city ku mne. Tá reč, ktorú tu predniesol, zbavila moju myseľ hnevu. Neviem sa na neho hnevať. Mal priateľku rád, nechcel jej kvôli mne ublížiť.

Pobláznenie, prešlo v čo si viac.

„Verím ti. A ďakujem za úprimnosť... Vo všetkom, aj za vysvetlenie. Mala som ti to dovoliť skôr."

„Chápem ťa. Tvoj hnev bol absolútne na mieste. Nemal som byť blbec a pošpiniť tvoje meno. Prepáč."

„Ospravedlnenie sa prijíma." Vezme ma do objatia a položí si bradu na moju hlavu. Ja sa zaborím do jeho krku a vdychujem vôňu tej úžasnej kolínskej, ktorú som túžila cítiť vedľa seba na vankúši, noc čo noc.

Zdvihne mi bradu, pozrie sa mi do očí a priblíži pery k mojím. Nepobozká ma, čaká na moje zvolenie. Oblížem si pery a vtedy sa mi na ne prisaje. Chutí božsky. Vsunie mi do úst jazyk a šermuje s mojím. Prisunie si ma bližšie a ja inštinktívne vyleziem až do jeho lona. Sadnem si naň obkročmo a objímem ho okolo krku. Drží ma za boky a robí mi na nich malé krúžky. Nikam ma nesúri. Chová sa ku mne ako k porcelánovej bábike. Vložím ruky do tých dlhých vlasov a jemne sa nimi prehrabujem.