Kapitola 23

248 19 0
                                    


„Chceš vybrať film?"

„Uhm... Vážne to chceš risknúť?"

„Máš rada také isté filmy ako ja. Nebojím sa."

„Okej, takže Titanic?"

„To si povedala naschvál."

„Nie, to by som ti neurobila. A sám si hovoril, že mám rada také isté filmy."

„Iba tie prvé tri."

„Nechcem plakať. Vyberiem nejakú komédiu, čo povieš?"

„Plačeš aj pri Väznici Shawshank?"

„Ou, ale no tak. Ty snáď nie?"

„Som chlap."

„Jasné. To všetko vysvetľuje. Takže, čo si pozrieme?"

„Niečo veľmi, veľmi smiešne. Páči sa. Tvoje víno."

„Ďakujem. Pozriem na youtube."

Sadneme si spolu na gauč a ja vyberám nejaký super film.

„Už?"

„Počkaj."

Prešlo viac ako desať minút a ja stále hľadám.

„Čo tak... Ehm..."

„An?"

„Hm?"

„Dopi si pohár a nehľadaj nič. Môžeme sa rozprávať."

„Ja niečo nájdem, len neviem, načo mám chuť."

„Chuť? Chceš, aby som ti pomohol na niečo dostať chuť?" spýta sa ma pomaly. Na ruke sa mi postavia chlpy, keď mi zašepká do ucha: „Anabela, polož ten notebook na stôl."

Urobím to.

„Teraz sa uvoľni a ja ti spravím chuť."

Odhrnie mi vlasy z krku, prechádza mi po ňom nosom. Chytí rukou moje stehno a posúva ju po ňom vyššie. Zahryzne sa mi do krku a potom to miesto oblíže. Položí ruku na tú moju, len aby ma potiahol na seba.  Rozkročím sa nad ním, upriem pohľad do už známych čiernych očí. Prstom sa mi dotkne pier. Prejde po nich, pokračuje cez bradu, krk, až k prsiam. Postupuje k lemu trička a pretiahne mi ho cez hlavu. Zrýchlene dýcham. Načiahne sa za mňa a rozopne mi podprsenku. Dá ju dole, obe prsia chytí do rúk a skloní sa k nim. Z jeho horúceho dychu sa mi postavia bradavky. Usmeje sa na ne. Jednu dá do úst a vsaje. Vzdychnem. Ruky z jeho ramien presuniem na jeho vlasy a zaťahám ho za ne. Zamručí a roztrasie mi tým celé telo. Odtiahne sa, chce urobiť to isté s druhou bradavkou, no stopnem ho, schmatnem jeho košeľu pri krku a trhnem. Gombíky sa rozletia. Rozhalím ju celú a kochám sa pohľadom na jeho brušné svaly. Hlavu mu zvrátim dozadu, vášnivo ho pobozkám, zadkom zakrúžim na jeho penise, ktorý je v pozore hodnú chvíľu. Prsty mi zatne do bokov a zavzdychá mi do úst.

„Kriste, An. Takto sa urobím skôr, než som zamýšľal."

„Pšššt. Aj tak si na rade." Znovu ho pobozkám a zavrtím zadkom.

Postaví sa so mnou na nohy a zamierime do spálne, kde ma položí na posteľ. Rozopne mi zips na rifliach a stiahne ich aj s nohavičkami. Svoje si dá dolu rýchlosťou blesku.

„Si taká nadržaná. Čím to je?"

„Tebou, ty blázon. Rok je dlhá doba. Nevydržím ani minútu. Chcem ťa, Tom!"

„Na túto vetu som čakal snáď večnosť. Si moja, An a aj budeš. Po tomto nebudeš chcieť nikdy odo mňa odísť."

„Pomiluj ma."

Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora