Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 15

„Chcem ťa, Anabela."

„Nie."

„Áno."

„Okej."

Prstami mi jemne krúži po klitorise. Nohy mám ako z rôsolu. Stále ho držím za vlasy a pravou rukou priťahujem k sebe bližšie. Po ďalších dvoch minútach krúženia, mi strčí dovnútra jeden prst. Potom druhý. Palcom mi stále krúži okolo môjho uzlíčku nervov. Strasie ma. Nie zo zimy. Niečo sa deje.

O pol sekundu sa urobím. Rýchlo ma pobozká, aby utlmil výkrik, ktorý sa mi vydiera z hrdla. Chytím ho oboma rukami okolo krku, aby som nespadla. Pozrie mi do očí a zašepká: „Si neuveriteľná. A krásna. Taká krásna, keď sa urobíš."

Musím vyzerať ako idiot. Určite mám oči vypleštené ako Bulva vo filme s Adamom Sandlerom.

„An? Ublížil som ti?"

„Ublížil? Panebože ne. Já len... Kokso."

„Teba ešte nikto neurobil však?" Bulva xxl.

„Ano. Ráz. Jeden chlap, ale ináč sem sa dokázala spravit iba sama."

„Ako dlho si nemala orgazmus?"

Sklopím oči.

„Och, ale no tak. Nemusel som to síce vedieť... To ťa urobil iba raz? Stále ste nesexovali?"

„Ne, iba... Len si druhý muž, co to za múj život dokázal. Proto sa čudujem."

„Fajn. Nebudem sa pýtať, kto bol prvý. An, ak by som ťa ja mal každú noc v náručí, ver tomu, že by som ťa nenechal spať, dokiaľ by si sa aspoň minimálne tri krát neurobila."

Prebehne mnou triaška.

Chytí mi zips na mikine a potiahne. Vtiahne vzduch medzi zuby.

„Ty máš výstrih, Anabel! Prečo si ho schovávala pod touto mikinou?"

„Ja... Ja..." Crn, crn.

Počujem, ako mi zvoní telefón. Stále sa neviem pohnúť. Tomáš mi siahne do vrecka a vytiahne ho. Ani sa nepozriem na volajúceho, len zodvihnem.

-An? Kde si? Je po deviatej.-

-Hm... Patrik?-

-A kto druhý? Čo robíš? Kde si tak dlho?-

Tomáš je pri mne tak blízko, že všetko počuje, ale ja nemôžem myslieť, keď cítim jeho deodorant. Matka Svätá. Fialový Axe.

-Já... Už pomály idem. Za chvílu sem tam.-

-An? Prečo hovoríš po záhorácky?- Tomáš mi bez zvuku, iba perami, naznačí, aby som mu povedala, lebo medveď je na štyri maco. Odfrknem si.

-Zapomnela sem sa preorientovat. Budem sa snažit. Zachvílu bych mnela prestat.-

-Dobre. Lebo vieš, keď rozprávaš po záhorácky... Znieš ako chlap.-

Ticho.

Tomášovi navrie na krku žila. Dám mu na ústa rýchlo ruku, než niečo povie. Obočie mu vystrelí hore, akože v otázke: "Mám ho zabiť?"

Zakrútim hlavou.

-Ako zniem?!-

-Robil som si z teba žarty. Haha. Ty nebudeš nikdy znieť ako chlap. Len je to skrátka... Divné. Ale krásne divné. An, no tak. Už sa vrátiš? Chýbaš mi.- Vydýchnem vzduch. Zadržiavala som ho kvôli Tomášovi. Odvtedy, ako som sa spýtala, ako zniem, som prestala dýchať, keď sa Tomášovi v očiach bleskol hnev. Držím mu ruku stále na ústach.