Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 17

Po trištvrte hodine, keď moje slzné kanáliky úplne vyschli, sa ako tak pozviecham. Oblečiem si veci na športovanie, zhrabnem mobil a vyjdem von z tohto hotela.

-Ahoj. No čo ty ako? Nehanbíš sa mi zavolať po týždni?-

-Ahoj, Sim. Prepáč. Som si istá, že Ema ťa už so všetkým oboznámila.-

-Áno, zlatko. Ako to dopadlo?-

-Simi... Kriste! On bol zasnúbený! A nepovedal mi to. Teraz sa mi priznal, že ma ľúbi. Bola tu jeho bývala, alebo stále terajšia? Neviem. A Tomáš. Nechce ma teraz vidieť, myslí si, že za všetko môžem ja... Ach Sim. Chcem ísť domov.-

-Pekne poporiadku. Upokoj sa a vysvetli mi ešte raz, Kto? S kým? Ako?-

-Patrik. Po včerajšej prechádzke, ktorú som mala s Tomášom, urobil alebo sa snažil urobiť romantický večer. Na balkón dal sviečky, šampanské... Rýchlo som sa osprchovala a ľahla si. Robila som sa, že spím. Ráno som sa išla do kúpeľne osviežiť a upraviť, že si potom zabehám. Počula som, ako niekto klope na dvere. Než som sa stihla spamätať, vypočula som si rozhovor medzi Patrikom a jeho bývalou. Ukázalo sa, že s ňou bol zasnúbený. Ona ho ľúbila a potom do izby vošiel Tomáš. Chcel zobrať sestru preč, aby jej Patrik viac neublížil. Patrik sa mi pred nimi priznal, že ma ľúbi a no... Ona a Tomáš ho udreli. Každý po svojom. Tomáš mi povedal, že potrebuje čas... Načo do riti? Povedala som mu, že za to nemôžem.- Vzlyknem.

-An. Chúďa moje. Máme si s Emou vybaviť voľno a prísť? Stačí povedať.-

-Hotel je plný a nechcem vás do toho miešať. Zostaňte doma. Užívajte si leto. A držte mi palce, aby som to tu vydržala.-

-Budeme. Teraz... Môžem ťa nejako rozveseliť?-

-Myslím, že by sa ti to neporadilo.- Potiahnem.

-Och, okej. Ja to skúsim. Začnem tým, čo sa mi snívalo. Žiadne ovocie, neboj sa. Bol tam chlap, akože naozajstný. V ruke mal šľahačku. Najprv mi nastriekal trochu na jednu bradavku, potom na druhú, na... Veď vieš kam. Postavil sa, pozrel si svoje dielo a zatrepal poriadne fľašou. Všetko čo zostalo vnútri, mi vystriekal do vlasov. Začal mi ich akoby umývať, ale bolo to príjemné. Taká šľahačková masáž. Uhmmmm.-

-Simona! HAhahaaha. Beriem naspäť. Vždy ma rozveselíš. Umýval ti šľahačkou vlasy? Vážne? Haaaahhhaa. Jaj... Ďakujem.-

-Máš za čo. Inak, mala by si zavolať Eme. Bojí sa o teba. Nikdy ti nezamotali chlapi takto hlavu. Nenechaj sa poblázniť. Hormóny sú svine.-

-Ach. Super. Ďakujem za pripomienku. Zavolám jej. Som rada, že som ti mohla zavolať. Tak zajtra. Možno. Ahoj.-

-Jasné. Volaj kedy chceš. Ale nie, keď sexujem s Romanom.-

-Simona! Čože? Ako budem vedieť, že akurát to...! Vlastne, ako je možné, že si mi to nepovedala skôr? Je dobrý? A ako ti s ním je?-

-Je priam úžasný. Toto by bolo na dlho. Zavolaj Eme a potom môžeš ešte mne. Porozprávam ti o pánovi Šľahačkovi.-

-To si mi nehovorila sen? Urobil... Umýval ti hlavu?-

-Bol to sen, ale predtým sme sa zahrali so šľahačkou. Okej, kašli na to. Maj sa pekne.-

-Fajn. Aj ty. Ahoj.-

To mi sú novinky. Som rada, že je šťastná. Kiež by som to mohla povedať o sebe.

Za dve minúty, v zrýchlenej verzii, už aj Ema všetko vie.

-Zlatko. Tak veľmi ma to mrzí. Stačí, ak mi povieš, ktorému mám dať do držky. Za... Neviem koľko trvá let, ale určite by som prišla hneď, ako by to bolo možné.-

-Hhehe. Si úžasná. Viem, že vy dve by ste pre mňa urobili čokoľvek. Zapamätajte si, že aj ja pre vás. Hrozne vás ľúbim.-

-Aj my teba. Ak bude niečo nové, daj mi vedieť.-

-Dám.-

-An?-

-Hm?-

-Ty si od rána ešte nejedla. Takže, teraz sa otoč, zamier naspäť a najedz sa. Nieže niekde odpadneš. Muži sú debili, ale hladovať kvôli nim snáď nebudeš!-

-Už bežím. Ešte raz ďakujem. Pomohli ste mi.-

-Anabela Tokárová! Choď sa najesť a nebuď sentimentálna. Vieš, ako to neznášam. Bež už!-

-Idem, mami. Pa.-

-Pa.-

Má pravdu. Som hrozne hladná.

Po výdatných raňajkách sa poberiem do izby. Prilepím sa na dvere a počúvam, či je Patrik vnútri. Nič. Uf, dobre. Sadnem si na posteľ, otvorím notebook a pozerám, kam by som mohla ísť v tomto meste. Sama.

Aj sám sa vie človek zabaviť, v meste, kde nikoho nepozná. Je to síce na nič, ale aspoň mi do toho nikto nebrkoce. Kam ideš, prečo tam ideme, čo tam budeme... Sloboda.

Najprv som navštívila Olympijské múzeum. Nie som na šport, internet bol tohto múzea plný, tak som sa rozhodla pre návštevu. Odtiaľ som pokračovala ku kostolu Saint-François. Najúžasnejšie bolo námestie, kde robili wafle. Keďže po francúzsky neviem a ako som si všimla, oni zasa po anglicky, nejako sme sa rukami-nohami dohovorili, čo chcem. Boli perfektné. Dala som si dve. Musela som nejako obaliť nervy.

Pokračovala som ku katedrále Saint-Marie a zdolala dvestodvadsaťdva schodov. Wafle boli z môjho tela rázom fuč. Výhľad z veže bol úžasný, videla som na jazero aj mesto. Skrátka, krása.

V sobotu sú vraj na námestí Palace de la Palud trhy s ovocím a zeleninou. Vybrala som sa tam. Len čo som prišla, už mi bolo hodené jablko od jedného obchodníka. Poďakovala som sa a zahryzla. Hm... Sladké.

Chcela som si pozrieť aj niečo, čo nazývajú kvetinový raj, no už sa zvečerievalo. Nechcela som šoférovať po tme.

Zaparkujem, nastúpim do výťahu a pripravujem sa na najhoršie, keby som náhodou stretla jedného z mužov, ktorý mi poplietol hlavu.

Našťastie ani na jedného nenarazím. Patrik stále nie je v izbe. Sadnem si k stolíku na balkóne, začnem dávať všetky fotky z dneška do notebooku, aby som ich mohla poslať mame. Vlastne mám aj nejaké fotky v telefóne, tak som si ich prezerala. A viete, kde som skončila? Pri tých, kde som fotila Tomáša, ako sa na mňa smeje zo zemi. Vtedy to bolo také ľahké. Ešte som nevedela nič o zasnúbení, nevidela som jeho sestru, ktorá je mimochodom veľmi pekná. Sú dvojičky, tak to aj o niečom svedčí, keďže Tomáš je taký príťažlivý. Ach. Dúfam, že to ešte zažijem. Tie bezstarostné chvíle s Tomášom. Noci v objatí s Patrikom. Nahneval ma, to nehovorím, že nie, ale aj on mi chýba. Možno mal dôvod mi nepovedať, že je s ňou zasnúbený. Čo som pochopila z rána, keď hovoril o ich zasnúbení, tak on to vlastne ani nechcel. Vyzeralo to, že to urobil iba kvôli nej a jej naliehaniu. Skutočne by som si to chcela dať vysvetliť. Ale nie dnes. Ani zajtra. Musím ho trošku podusiť, aby vedel, že mne klamať nemá.

Som hlupaňa. Ja som mu predsa klamala tiež. O prechádzke, veveričke... Bude to dlhý pobyt.