Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 21

„Čo si videla?"

„Nechceš to vedieť."

„Chcem!"

„Nenecháme to na potom? Ako vidíš, sprchujem sa."

„Anabela, si za mliečnym sklom. Nič nevidím. A hovor."

„Bola na kolenách. Ostatné si domyslíš."

„Fuj! Suka jedna. A ty?"

„Čo ja?"

„Bola si s ním. Robila si mu to?"

„Odpoveď asi poznáš. Povedal mi, že ste sa rozišli a ešte som vtedy nevedela, že ste boli zasnúbení. Pozri Monika, nechcem sa hádať, dobre? Stalo sa. Asi ho máš ešte rada, no ja som tiež mala. Nebudeme si šklbať vlasy za blbca. Nič tým nevyriešime. Prepáč. Nemusím sa ti síce ospravedlňovať, ale urobila som to. Kde je vlastne Tomáš?"

„Vybehol niekam, tak som to využila. Malý pokec nezaškodí. Okej. Takto... Budem sa snažiť ťa mať rada, kvôli môjmu bratovi. Rozprávali sme sa o tebe a viem, že ty nie si Rebeka. No ak mu úmyselne, či neúmyselne ublížiš..."

„Jasné. Zabiješ ma. Teraz, ak dovolíš, by som sa rada utrela."

„Dobre, ale ešte jedna vec. Nepribližuj sa k Patrikovi. Lepšie urobíš, keď ťa pri ňom neuvidím."

„Stále ho ľúbiš?"

„Neviem. No po čerstvom rozchode sa ťažko pozerá na inú v jeho náručí. Teraz viem, že je to idiot. Prsteň mu asi pošlem poštou. Nechcem ho už ani vidieť. Môj brat má pravdu. S ním nemám budúcnosť."

Odkráča preč a ja som konečne sama. S mojimi myšlienkami. Neviem, či som bola hlúpa, som hlúpa, alebo ešte budem hlúpa, keďže moja myseľ stále uvažuje nad Patrikom. Rok. Celý rok som bola zbláznená do toho človeka. Ak mám byť úprimná, neviem čo by som urobila, ak by ma znova pobozkal. Dokonca mu aj verím, že TO Rebeka urobila nasilu.

Z úvah ma vytiahne klopkanie na dvere.

„Áno?"

„Budeš tam dlho?"

„Už idem. Utieram sa."

„Smiem ísť dnu?"

„Ehm... Nie?"

„Risknem to."

Rýchlo sa zabalím do uteráka. Tomáš ma videl nahú, no iba raz. Teda, možno dva. Vtedy po párty ma prezliekol.

„Nehanbi sa predo mnou. Nahú som ťa videl. A páčil sa mi pohľad."

„Ty si oblečený. Nebude to fér. A mimochodom, použila som tvoj sprchový gél. Môj je niekde v taške."

„Takže teraz budeš voňať ako ja? To je super nápad. Aspoň bude každý vedieť, ku komu patríš."

„Pochybujem, že si niekto ku mne čuchne a potom bude oňuchávať každého, aby vedel koho som."

„Anabela... Nehnevaj ma."

Priblíži sa ku mne ako šelma, ktorá má hon na korisť. Zdvihne ma do vzduchu. Nestihnem ani protestovať a už ma bozkáva.

„Dnes An, dnes ťa nechám na pokoji. No zajtra budeme v tomto apartmáne sami. Budeš môcť kričať, koľko chceš. Pretože, ak sa raz začnem s tebou milovať, ticho nebudeš. To ti sľubujem."

Strasie ma a postavia sa mi bradavky. Tomáš ma oblíže od kľúčnej kosti až po ucho. Cítim, že vlhnem. Kriste. Je to Boh predohier.

„Si nadržaná, však? Pripravím si ťa tak, že zajtra mi nepovieš nie."