Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 13

Na školenie prišlo najmenej štyridsať ľudí. Všetci si posadáme a čakáme, kedy to už začne. Patrik sedí vedľa mňa, ruku má na mojom stehne a v druhej ruke má pero, ktorým stále kliká po papieroch, čo má na kolenách. Nahnem sa a spýtam: „Z čoho si taký nervózny?" pozrie sa na mňa, na pero, na mňa. Vzdychne.

„Chcem si ťa zobrať naspäť do izby a uvoľniť môjmu náradiu."

Nenápadne sa mu pozriem medzi nohy a hľadím na kopec, ktorý sa mu tam dole rysuje. Musí to asi bolieť.

Papiere si posunie vyššie, aby si to zakryl.

Neviem prečo, ale chcem ho trošku potrápiť. Nech si nemyslí, že mi len tak ukáže jeho stožiar, urobí smutné oči a ja mu ho vyfajčím. Kde sme?

Sadnem si rovnejšie na stoličke, vypnem hruď, odhrniem si vlasy v chvoste na druhé rameno, dám hlavu bokom, aby som mu ukázala môj krk, nohy si dám cez seba a začnem sa ovievať svojimi papiermi v doskách, akože mi je horúco. Cítim, ako sa tiež posúva a kútikom oka zahliadnem, že si ho napráva. Pre väčší efekt si rozopnem gombík na blúzke. Nič nie je vidieť, tak si rozopnem ešte jeden, aby mi bol vidieť žliabok medzi prsiami. Nahne sa, pozrie mi do výstrihu a vydýchne. Otočím sa, mrknem naňho a on sa ku mne začne nakláňať. Vtedy do miestnosti vstúpia dvaja muži, postavia sa pred projektor a Patrik zanadáva. Nechám si blúzku rozopnutú a začnem sa sústrediť na tých dvoch mužov vpredu.

„Dobrý deň. Všetkých Vás vítam na školení firmy Naymok. Volám sa Boris Šimkovič a toto je Neil Johnson. Prekladateľ pre tých z Vás, ktorí sú zo zahraničia. Začneme tým, že si zapneme prezentáciu a porozprávam Vám niečo na začiatok o tejto firme, ktorá bude pre tú vašu firmu prínosom."

Boris začne klikať do počítača a Neil ešte prekladá posledné slová.

„Naymok v prvom rade zákazníkom zabezpečí kvalitnejšie proaktívne služby a rozšíri bezpečnosť infraštruktúry..."

Snažím sa všetko si zapísať. Pozorne počúvam a nevnímam Patrikovo hundranie. Áno, ešte mu stojí.

O dve a pol hodiny neskôr máme prestávku na obed. Odchádzame postupne z miestnosti do veľkej jedálne v prízemí. Vo výťahu cítim, ako sa na mňa Patrik lepí a bozkáva ma do vlasov. Nevšímam si pohľady iných a snažím sa nedať najavo žiadnu emóciu.

Sadneme si k stolu s ďalšími dvomi mužmi zo školenia a začneme jesť.

„Hmmm... Je to výborné, však?" spýtam sa Patrika a úkosom naňho pozriem.

„Vedel by som o niečom lepšom." Potmehúdsky sa uškrnie a mrkne na mužov vedľa nás. Našťastie sú to Nemci, ako som mohla zistiť, takže som rada, že nič nerozumejú. Na izbe mu to poriadne vytmavím.

O pol jednej máme míting a tak sa celý deň krúti okolo jedného. Firmy Naymok. Predpoklad, že zajtra to bude o niečom inom je nulový. No som rada, že som trošku aj inde, ako na Slovensku.

Nie, že by ma to nudilo. To kdeže. Informatika je môj život, ale mohla by som každý deň robiť niečo iné ako: Zobudiť sa, ísť si zabehať, osprchovať sa, pozerať chvíľu na Patrika ako spí, naraňajkovať sa, vrátiť sa, bozkávať sa... Sem tam aj viac... Potom školenie, obed, míting, jedlo...

Na štvrtý deň sa rozhodnem, že namiesto behu, pôjdem do telocvične tu v hoteli. A koho nevidím? Spoteného, krásneho, zadýchaného, úžasného... Dosť! Proste vidím Tomáša, nič viac. Mozog hlúpy, na čo myslíš?

Odložím si veci v šatni a zamierim k bežiacemu pásu. Preč od Tomáša, ktorý akurát robí kliky. Svätá Matka. Nesmiem nad ničím uvažovať. Mám teraz Patrika. Síce som bez sexu, ale každý večer mám dva orgazmy, jeden minimálne a je mi s ním dobre. Zatiaľ nechcem sex, takže vlastne... Do pekla, ani neviem, čo chcem.