Paní Severu ✓

Útek

Otvorila som oči a videla som dvoch mužov.Obaja boli odomňa o pol hlavy vyšší.
Flex mal dlhé vlasy na zátylku zopnuté,boli snehobiele presne ako jeho zvieracia srsť.Oči mal tmavohnedé s troškou zelenej,pery stiahnuté do rovnej línie.Tvár mal opálenú a črty divoké a neusporiadané. Kahin mal modré oči s prímesami oranžovej, vlasy boli ešte žiarivejšie až do strieborna.Obaja stáli predo mnou
a nevedeli čo ďalej.
- Tak čo, počkáme dokiaľ mi tú ihlicu nevezmú? A my tu budeme trčať tri dni a potom naše životy skončia priam legendárne, ako BATÉRIE !!!! -
Vytrhla som Flexovi ihlicu a bežala som vypáčiť poniekiaľ chabý zámok.
Bolo hotovo.Teraz už len nájsť moje veci.Zastavila som sa a pozrela na artisov.
- musíte ísť so mnou, stratili by ste sa tu, je to obrovské.- povedala som a potiahla som Flexa za ruku. Každú chvíľu sme niekam zabočili a zrazu ...

Flex
Boli sme v cele už príliž dlho,nedokázal som už vzdorovať pútam ktoré sme mali na sebe. Vtom som počul zavŕzgať dvere, hodili sem nejaké dievča.Vstalo a obzeralo si ma a potom Kahina.
- hej- zvolala. Potom zas . Nemal som silu ani sa pohnúť.
- prepáčte že ruším - začala zdvorilo, zarazila sa a z rukáva vytiahlo ihlicu. Podišla ku mne a uvoľnila mi púta. Pocítil som v sebe zasa silu. Vyskočil som,chytil som ju pod krk a pritlačil ku stene.
- kto si ? - opýtal som sa a priložil som jej hrot ihlice na srdce

-nikto - zaznelo. Pôsobila pokojne akoby sa nič nedialo. Pustil som ju,spadla na zem.Sklonil som sa k nej a vístražne som ju chytil pod krk a povedal som
- odpovedz ak to nechceš zažiť znova -
- urob to ! Znesiem toho veľa! - povedala a zavrela oči. Až teraz sa mi naskytol priestor abu som si ju poobzeral. Mala krátke hnedé vlasy ktoré sa jej divoko vlnili , v jej očiach bolo hneď niekoľko farieb : červená, zelená, modrá, hnedá, biela, čierna, oranžová ...
Zreničky mi silne pripomínali vlčie, rovnako ako ostatné črty aj oči poctivo skrývala za vlasmi ...

... na nás vybehol jeden zo stráží. Nemala som zbrane takže útek bola najrozumnejšia voľba.Nedávno keď si pamätáte ako nás premiestňovací kameň vysadil v sieni kráľov, tak som ho vtedy nenápadne ukradla. Teraz sa akurát hodil.
- zbrojnica- povedala som a zatriasla som ním. Objavili sma sa v zbrojnici a každý sme sa zamerali na svoje zbrane.Asi počuli rinčať zbrane tak niekoho poslali a nooo... ... Skrátene , proste som ho vzala po hlave železným štítom ... Au...
- severné lesy - povedala som a zatriasla som kameňom...