Paní Severu ✓

Najväčší hrdina strážcov a artisov

Teran

... Janaro.
Na tvári a krku mala veľa modrýn a rán. Ruky a nohy boli celé od prachu a krvy.
Mala na sebe len zbitky oblečenia : dotrhanú tmavozelenú košeľu a nohavice.
Jej krátke hnedé vlasy boli na pár miestach zlepené zaschnutou krvou.
Zhlboka dýchala.
Nemala žiadnu zbraň.
Strašne mi pripomínala Oriona.
Urobila otočku okolo vlastnej osi a zdvihla ruky do útočnej formácie.
- na Wernealey niesi pripravená - skríkla som na Janaro, ktorá práve vyzývala Eryin.
Ignorovala ma.
Eryin mala na tisíc percent nejaký prichystaný podvod, inak by na to nepristúpila.
Vedela, že keď sa stalo to na čo myslím, nemá šancu.
Hovorí sa, že Wernealey použije strážca len raz za život. A to vtedy, keď bojuje so svojím najväčším nepriateľom a chráni pri tom najlepších priateľov.
Ale niekto, kto na ňho nieje pripravený pri ňom zomrie. Je to krutá daň za nectenie starých zákonov. Wernealey je zmes boja z blízka silou a schopnosťami, pričom môžu niektoré pohyby pripomínať tanec.
Rozbehli sa proti sebe a Eryin zaútočila ako prvá.
Vytvorila vzdušné víry a poslala ich naraz proti Janaro.
Tá ich ľahko ovládla a zničila.
- ďakujem, že si mi prezradila tvoje schopnosti - povedala Eryin a rozohnala sa proti nej tmou.
Myslieť si, že Janaro ovláda jeden živel je pekná samovražda, ale mne to ani pri najmenšom nevadilo.
Moja učenkyňa hladko odvrátila jej útok.
Eryin si očividne vybavila to, ako ju porazila pred tým a začala ju mysľou tlačiť k zemi.
Spočiatku sa zdalo, že ju porazí, ale potom stalo niečo zvláštne.
Janaro začali všetky žili v tele svietiť bielym svetlom a oči jej žiarili​. Na hlave sa jej zaleskla strieborná obruč.
Bez najmenších problémov sa postavila a vystrela ruku.
Eryin to odhodilo na skalnú stenu za nami, kde ostala vysieť.
Chytala sa za hrdlo, ale Janaro nepovolila a stále stláčala stisk.
Bolo počuť už len zasyčanie a lovkyňa sa zvalila na zem mŕtva.
Janaro pozrela dolu na bojujúcich lovcov a strážcov.
- moja milosť ich milosťou
  môj život ich životom. - povedala a vystrela ruky.
Každý lovec sa začal meniť na strážcu akým bol pred premenou. Všetci sa uprene zahľadeli na jedinú strážkyňu stojacu na skale nad nimi.
Zrazu sa zrútila a padala dolu do hĺbky pod ňou.
So slzami v očiach som hľadala na miesto, kde ešte pred chvíľou stál najväčší hrdina strážcov a artisov.
Padla som od vyčerpania a stratila som vedomie ...