Paní Severu ✓

moje zbrane + možnosť na únik grátis ?

Prebral ma prúd studenej vody na tvári.Pohla som viečkami, ale nechcelo sa mi. Otvorila som oči, ale hneď som ich aj zavrela, nadomnou stála mladá elfka.
- ja viem že si hore, otvor oči- povedala milo a usmiala sa na mňa.
Liezla mi na nervy, a to som ju ani nepoznala.
- snívaj- povedala som so zavretými očami a usmiala som sa.
- keď ťa navštívi kráľ, tak ich otvoríš, prikazuje ti to. - povedala ešte stále milo.
- nech sníva aj on, prikazujem mu to. - povedala som a usmiala som sa ešte viac. Elfka očividne stratila trpezlivosť a odišla. Len na to som čakala. Vystrelila som z postele, moje veci boli hneď vedľa nej. Rýchlo som sa obliekla a vzala som si môj plecniak s vecami. Rozbehla som sa a vyskočila som otvoreným oknom. Celá šťastná pod vplivom predstavy že zas a znova zdúchnem z riadnej kaše sa keď som dopadla do kruhu strážií ( tá predstava) rozplinula ako hmla.
- takže predsa len si ich otvorila - ozvala sa elfka ktorú som vtedy tak neúnavne iritovala.
- a stále toho ľutujem- odvrkla som.Všetkými možnými spôsobmi som sa snižila vymyslieť únikovú cestu, keďže kráľ bol natoľko opatrnný že mi vzal premiestňovací kameň.BLB.
- ideme ku kráľovi, ale ešte pred tým dostaneš šaty.- povedala a zhnusene sa pozrela na moje čižmy,nohavice,opasok, čienu vestu a plášť s kapucňou. Vytrhla mi z rúk plecniak a spoza opaska dýku, onir a z chrbta mi zložila luk a šípy. Doviedla ma do šatníka.
- tak, ktoré chceš ?- opýtala sa ma
- žiadne- povedala som zhnusene.
- niektoré si musíš vybrať- povedala ustarane
- áno, vyberám si žiadne, a kedže žiadne nemám tak sme skončili a ja môžem ísť. - povedala som na jednu šupu znudene.
- oblečieš  si tieto-  povedala a hodila na mňa hnusné rúžové šaty s vlečkou.Roztrhla som ich na dva kusy a pokojne som povedala
- ja už oblečená som -  uškrnula som sa. Zhrozene na mňa pozrela. Chytila ma za plece a vliekla ma za sebou.Pred nami sa otvorili veľké zlatom kované dvere, dovliekla ma do siene uprostred ktorej bol vysoký trón. Na ňom sedel údajný vladár všetkých elfov.
- kto je to? - šepla som elfke a ukázala som na elfa pri ľavej strane trónu.
- to je Aron,princ. Zastal sa ťa aby ťa nehodili rovno do väzenia.-
Povedala podráždene . Ignorovala som to a pozrela som sa tam kde stál Aron. Už tam nebol.
Zastali sme a kráľ elegantne zliezol z trónu.Mala som vážnu potrebu sa na tom zasmiať, ale potlačila som to. Netrvalo dlho a spomenula som si na jeho tvár, keď som ho prvý krát okradla.
Zasmiala som sa, najtichšie ako som vedela,ale elfský zrak a sluch sú 36 krát silnejšie ako u človeka. Takže to počul až príliš dobre.
- šaty sa ti nepáčili ? - opýtal sa milo.
- boli také krásne, až mi zle bolo - povedala som a nahodila som úškrn.
- ach tak - ignoroval moju narážku on.
Rozhliadla som sa po sieni, ani jedno okno, ani jedny dvere okrem tých za mnou.Bola som v rozpakoch kedže môj inštinkt bol uzamknutý za dverami z jedu, ktorý ešte stále všetok nevyprchal. Spolu inštinktom tam boli aj moje vlčie uši, oči a čuch.
- Chcem od teba aby si viedla výpravu - povedal odmerane.
ČO? Ja som čakala trest,väzenie,basu,proste nejakú zlú vec, nie moje zbrane + možnosť na únik grátis.Tento pánko Cipriánko sa mi normálne začal páčiť.
- a čo za to? - podpichovala som.
- slobodu a voľnosť - povedal a pred každé slovo dal pauzu aby to zväčšilo celkový dojem.
- ste si istý že vám tu budem robiť bojové vípravy len tak zadarmo?-opýtala som sa drzo
- chceš ešte niečo?- opýtal sa namrzene
- aaaa BODAJ BY - povedala som s úškrnom na tvári.
- len informáciu koho špehujeme- dodala som
- to zistíš sama,sme teda dohodnutí? - opýtal sa a oči mu iskrili.
- hej - povedala som rázne a už som išla obhliadnuť kto so mnou pôjde...