Paní Severu ✓

Werry - liečiteľka

Bolesť sa stupňovala a klesala v pravidelných intervaloch. Otvárala som oči, pomaly. Rezalo ma v nich a svet sa mi zatočil.
Zazrela som ženu s fialovými vlasmi, stiahnutými do copu. Mala krásne zeleno-modré oči a plné pery. Bok čela lemovala jazva a na krku bola ďalšia. Bola celá v čiernom.
- Janaro? Si hore?- opýtala sa a odhrnula mi vlasy z tváre.
- snažím sa byť- odpovedala som jej a všetkou mojou silou som sa zaprela rukami a posadila som sa.
- si v poriadku? -  opýtal sa Sim, ktorý práve pribehol.
- ja neviem , je mi zle a niečo mi pulzuje v hlave - povedala som a postavila som sa. Svet sa mi opäť zatočil a ja som skoro spadla. Tesne nad zemou ma zachytili niekoho ruky. Zdvihol ma a otočil, uvidela som Arona.
- už lepšie? - povedal milo.
- aj hej - povedala som a pozrela som na Werry.
- Jan, ja ti musím niečo povedať - nahodila a odpratala elfov z miestnosti.
- No- začala
- to, čo sa ti stalo, to nebolo hlukom - povedala a pozrela mi do očí.
- stáva sa to len keď niekto má v tele kliatbu - dopovedala a úzkostlivo na mňa pozrela. Zarazilo ma to.
- akú kliatbu ? - rozviedla som otázku.
Werry sa zahľadela do zeme a po líci jej tiekli slzy.
- HOVOR! - vykríkla som.
Werry sa na mňa pozrela a objala ma.
- temnú - vydralo sa jej z úst.
Temnú! Temnú! Temnú! Temnú! Zunelo mi v hlave, zatiaľ čo ma Werry obímala.
- ako temnú? Povedz druh? Zaklínadlo! Čokoľvek!- povedala som a odlepila som ju od seba.
- Nenwirem ecklepxe - povedala a utierala si slzy.
Vedela som čo je to za kliatbu. Zasiahnutý stráca najprv pocity, potom spomienky a nakoniec dušu, to všetko za menej ako týždeň. Inakšie povedané, za týždeň je zo mňa lovec.

- nie! Ja im nemôžem podľahnúť, nemôžem! Sľúbila som to na česť môjho rodu! Nie!- rozkričala som sa.
- ja viem, pokoj, mi nájdeme liek. - ukľudňovala ma.
- ty to nechápeš, ja ich zabijem, všetkých! - zvýšila som hlas.
- nikoho nezabiješ, ver mi- povedala Werry a zavolala Arya a Sima.
Nepočula som o čom sa rozprávali, zas som sa neudržala pri vedomí a klesla som.
Zobudila som sa na svitaní, v miestnosti som sa ocitla sama. Až teraz som mala čas na to, aby som si ju obhliadla. Bola som v jaskyni na dne ktorej rástol mach a sem tam tráva. Steny boli zdobené kvapľami a priehlbinkami, ktoré vytvorila voda. V prostriedku miestnosti stála posteľ a veďla nej stôj a jedna stolička. Na stole boli rôzne listiny na prípravu liekov a lektvarov. Pod stolom bol hodený vak s obväzmi a plátnom na väčšie zranenia. Pri stenách boli pohodené košíky s bylinkami a kôrami stromov. Niekde sa našli aj fľaštičky plné medicíni alebo alkoholu na dezinfekciu.  Ako ste mohli hádať, Werry je liečiteľka. A ja som vedela, že keď ma nevylieči ona, tak nikto iný.
Dotrepala som sa do vedľajšej miestnosti, nebola to síce miestnosť, ale pôsobila tak. Na stene mala rôzne maľby a kresby, na dlážke boli porozhadzované všeliaké štetce, farby a handričky. Na stenách boli zväčša vyobrazení draci a fénixovia, ale našla som tam aj pár strážcov.
Najkrajší obrázok bol celkom na kraji. Bola na ňom žena v bielom so žiarivo modrými očami, mala dlhé hnedé vlasy spletené do vrkoča a na hlave korunu s hviezdnym kameňom uprostred.
Za ruku ju držal muž s čiernymi vlasmi a červenými očami. Mal na sebe hraničiarsky odev. V ruke držal meč s diamantovej ocele a s rukoveťou ozdobenou perami fénixa. Meč žiaril bielim svetlom, čím odhaľoval nápis na čepeli. Ozdobným písmom na ňom stálo,, Orion".
Žena držala v ruke koniec dlhej reťaze s ostňom na konci. Reťaz sa okolo nich kľukatila vzduchom a vytvárala okolo nich niečo ako vír.
- ani nevieš ako sa na nich podobáš- ozvalo sa za mnou.
Otočila som sa a vo dverách som uvidela Werry.
- doteraz som nevedela ako vyzerali - povedala som a otočila som sa naspäť ku obrazu.
- strážcom si po mamke a Artisom po ockovi. Si prvý kríženec ktorý prežil prvých desať rokov života. A to vďaka nim a ich sile.
Nemusíš si dávať za vinu, že odišli tak skoro. Bol to dar a obeť súčasne. - povedala a chytila ma za rameno.
Chcelo sa mi plakať, ale nevedela som ako. V živote som neplakala, neviem prečo. Bolo to pre mňa asi podradné, ale teraz nieje. Videla do mňa, iným som to nedovolila, ale otcovej kamarátke áno.
- mám pre teba liek, ale nebudeš môcť prísť do kontaktu s lovcom najmenej tri dni. Inak sa to vráti a ja ti už nepomôžem. - povedala  a do ruky mi vtisla vľaštičku s jántárovožltou tekutinou.
FUJ, pomyslela som si. Vyzerá to úžasne, mňam- ironicky.
Narýchlo som to vypila a zatriaslo mnou.
Brrr, taký humus som fakt nečakala.
Odobrala som sa naspäť do izby, kde na posteli sedel Aron.
- ahoj - spustila som.
- ahoj- odzdravil on.
- máme problém - povedala som a sadla som si ku nemu na posteľ.
- kedže nemôžem prísť do kontaktu s lovcom tri dni, tak sa náš malý výletík na Sienner značne skomplikuje. - dodala som a pozrela som na Arona.
- mohli by sme Sienner vynechať a ísť do ľadových lesov.- povedal a postavil sa.
- nie, na Sienner sa musím dozvedieť čo lovci chystajú ako ďalšie.- povedala som a hrala som sa z nožom.
- a čo keby sme to vymenili? Hmm?- opýtal sa.
- dobre, takže smer ľadové lesy?-
- áno-
Otvorila som dvere a išla som to oznámiť ostatným.
Rýchlo sme sa zbalili a poďakovali Werry, za všetko čo pre nás urobila.
Ja som sľúbila, že keď sa moja furt neznáma výprava skončí, tak ju prídem navštíviť.
Na chvíľu si ma odchytila.
- dúfam, že vieš čo robíš Jan. - povedala a výstažne mi pozrela do očí.
- neboj sa, na Sienner som už bola, veď vieš.- povedala som a snažila som sa ubziknúť.
- ale ja nehovorím o Sienner, ja hovorím o ľadových lesoch.- to ma zarazilo a skúmavo som si ju obzerala.
- hovor čo o ňom vieš.- povedala som zvedavo.
- v tých lesoch sa skrývajú xenovia - povedala a odmlčala sa.
- vyhýbajte sa tam tieňom a tme, snažte sa ho preisť za dňa a hlavne: nepodceňuj xenov, sú oveľa,oveľa nebezpečnejší než akýkoľvek prízrak.- povedala a pustila ma.
Ešte raz sme sa rozlúčili a vyrazili sme.
V hlave mi stále znelo jedno jediné slovo: XENOVIA…