Paní Severu ✓

Zničené hlavné mesto

- no tak mátohy ideme! - zavelila som.
Takéto tábory sa ťažko zásobujú, takže vydržia len okolo dvoch týždňov. Čo znamená, že sa pripravujú na útok. Rýchle, presné,ničivé také boli ich útoky​.
Reniyw bude ich cieľom ako prvý , lebo objavili dva skryté vchody, potom budú pokračovať do hlavného mesta a nakoniec pôjdu do Ermorru. Toho som sa bála najviac.
Ermorr je kraj drakov a fénixov- darcov života.
Králi strážcov a páni lesov sú poverení strážiť brány Ermorru.
Keď sa lovci dostanú cez bránu, nezostane po svetle ani len pamiatky.
Je to dávny cieľ, ktorý si uložili v hlave pred tisícročiami.
Elfovia sa pozviechali a vyrazili sme.
Ich slimačie tempo ma iritovalo ešte viac ako ich večné hundranie.
Potrebovali sme zrýchliť a o veľa.
Severáka som zavolať nemohla, lebo sme neboli na ľadovom území.
- nedostaneme sa tam včas- povedala som a odkopla som suché drevo.
- ale áno - povedal Sim a z vrecka vytiahol môj premiestňovací kameň. Zatriasol ním a povedal:
,, Reniyw "
- niesi strážca a ani artis neposlúchne ťa! - zakričala som a snažila som sa mu vytrhnúť kameň z rúk. Bolo neskoro, už vyslovil miesto, kam chce ísť.
Premiestňovací kameň má jednu zvláštnosť, keď ho použije niekto iného druhu, akého je jeho majiteľ, vydá majiteľa do rúk jeho najväčšieho nepriateľa a sám kameň zmizne.
Presne preto je s ním nebezpečné narábať ak mieste strážca alebo artis - momentálne.
Mojím najväčším nepriateľom bol koniec koncov kráľ nekráľ.
Ocitli sme sa presne pred bránou hlavného mesta.
- ty somár, mohol si nás všetkých zabiť, čo sa ti aj podarilo!
Sme pred bránou hlavného mesta a kráľ si na mne vybije všetku svoju zlosť, ktorú si špeciálne zhromažďoval pre túto príležitosť!
Si normálny? - zvrieskla som na neho.
Sklonil hlavu a neozval sa.
Zacítila som prítomnosť strážcou.
- nikto z vás sa ani nepohne - šepla som a siahla som po noži.
Niekto bežal, cítila som nepatrné otrasy.
Zapojila som moje vlčie zmysly.
Cítila som dym z temného ohňa a počula som plač a krik, prosby o zachovanie života. Cítila som krv a pach lovcov a strážcov.
- sú tu - povedala som vystrašene.
Vojna sa začala. Vedela som to.
Strážci dajú ťažko dokopy päťtisíc bojovníkov, možno päť a pol, ale na desaťtisíc sme prikrátky.
Mávla som rukou na Nicka, nech ide so mnou.
Predierali sme sa lesom ku miestu odkiaľ som počula plač . Uvidela som tam matku a otca s jedným dieťaťom na rukách a druhým ležiacim na zemi, bez života. Žena plakala a slzy na jej tvári zanechávali spáleniny. Spoznala som ju, bola to sestra Teran, Léna. Dieťa, ktoré ležalo mŕtve bola Teranina dcéra Antalli.
Pribehla som ku nim a kľakla som si ku Antalli.
- veľmi vám na nej záležalo, aj keď nebola vaša?- opýtala som sa a pozrela som Antalli na bodnú ranu vedúcu skrz srdce.
- bola to moja krv, dcéra mojej krvi. Áno, záležalo. - povedala Léna a utierala si slzy.
Zahľadela som sa na Antalli a chytila som jej studenú ruku.
- moja milosť tvojou,
môj život tvojim.- pošepkala som a zavrela som oči.
- Čo si nám za jej život ochotná dať ? - zaznelo dvadsať ženských hlasov na ráz.
- spomienky na šťastné chvíle, spomienky na dobré veci na všetky.- povedala som sklonila som hlavu.
- dávame život Antalli Werrtan, dcére Teraninej ,budúcej zástupkyni národa vody.- ozývalo sa okolo mňa.
Cítila som ako mi z hlavy vyprchajú spomienky.
Antalli sa nadýchla a otvorila oči.
Léna na mňa udivene pozerala.
- ty si fénix? - opýtala sa.
- nie,len niekto, kto chce pomôcť.- povedala som a pomohla som jej sa postaviť.
- musíte ju znova naučiť cítiť ľútosť,lásku,strach,smútok a šťastie. Každý kto chce žiť po smrti to zabudne.- povedala som a otočila som sa ku Nickovi.
- ty... ty si už raz bola mŕtva. - vykoktal .
Udivene som na ňho pozrela.
- A-a-ako t-t-to vieš?- vydralo sa zo mňa.
- nevieš cítiť ľútosť, nie?- povedal a pozrel mi do očí.
- skade ... - začala som, ale prerušil má.
- tvoje oči. Každému komu sa v očiach zrkadlí ľútosť dokážem vstúpiť do duše. U teba to nedokážem. -
- mňa to nemal kto naučiť. - povedala som po chvíli a postavila som sa.
- nechcem o tom hovoriť.- dodala som​.
Rozhrnula som krovie a išla som ďalej. 
Léna s Antalli išli za mnou.
Na Antalli sa začal prejavovať strach, ten je skoro vždy prvý.
Pomaly som išla ďalej a obozretne som sa rozhliadla.
Širokou trhlinou v múre som sa dostala za bránu.
Všade boli porozhadzované zbrane zväčša potriesnené krvou.
Domy boli vypálené a kompletne zničené.
Zo siene kráľov ostala rujna.
Na zemi ležali mŕtvoly s vyblednutými očami. 
Prekročila som mŕtvolu lovca a ponáhľala som sa do zbitku siene kráľov.
Preskočila som obhorený múr.
V kúte sa zbabele krčil ešte trochu živý ne/kráľ.
Kopla som doňho, zjajkol a prosil o život.
- necháme ho tu, má čo si zaslúži.- povedala som a odvrátila som sa od neho.
- nezabijeme ho rovno? Skrátili by sme mu utrpenie - ozval sa Nick.
- nie, on sám bol pánom svojho osudu. Konal tak, ako sám uznal za vhodné.- odpovedala som mu a vyšla som von ku Léne a jej dcére a neteri.
- ušiel ešte niekto iný okrem vás?- opýtala som sa jej.
Prikývla a ukázala na sever.
- išli hľadať Paní severu, aby im pomohla pri hľadaní Reniyw. Vieš kto to je, dúfam. -
- áno viem - povedala som a Nick na mňa divné zazeral.
Podala som Léne sponu z môjho plášťa a povedala som :
- keď zavoláš severný vietor a ukážeš mu toto, tak ťa vezme kamkoľvek budeš chcieť. Ale volaj ho len tam kde je zima a mráz, inde nemá moc.-
-  ďakujem a dávajte na seba pozor - poďakovala Léna a vrátila sa aj s dvoma deťmi ku mužovi.
Stratili sme sa v kroví a mierili sme naspäť ku Simovi,Aronovi a Aryemu.
Bolo mi jedno,čo budú namietať, ale teraz musím pozháňať všetkých strážcov z celého komplexu severných lesov. Čo nebude ľahké.
Už boli aj v Reniyw to bolo jasné, nečakali by na to, aby sa správa o hlavnom meste dostala k nim.
Možno práve Reniyw bol prvý.
Vedela som, že sú všetci živý.
Poznám Teran a jej spôsoby a tiež Narina hlavného návrhára bojových taktík.Ušli dávno predtým než sa útok začal.
Pôjdu ku upírom z Nočních vrchov ich spojencom.
Brány Ermorru teraz nemá kto chrániť, Aren je mŕtvy čo znamená, že páni lesov niesú kompletní.
Ja ako kráľ by som chabo obstála bez schopností.
Musíme najprv nájsť Flexa a Káhina, potom ďalšieho pána východu, potom zohnať do kopy všetkých ktorí vyviazli živí z hlavného mesta,potom ísť ku upírom po posilu a nakoniec ubrániť Ermorr pred lovcami.
Bóóóžééé, prečo je toho tak veľa?
Jedna dobrá vec je, že pred Ermorrom je nespočet pästí na báze chytiť a zabiť,takže lovcom bude trvať prechod približne mesiac. A to nám hraje do kariet ...