Paní Severu ✓

Zvolávanie artisov

Ešte chvíľu sme sa rozprávali a párkrát sa jej podarilo ma rozosmiať.
Potom sme išli spať.
Nespala som dobre, mala som len jednu peknú spomienku a tá bola ešte veľmi čerstvá na to aby sa z nej mohli sformovať pekné sny. Ale zato žiaľu som mala na rozdávanie. Každú chvíľu som mala inú nočnú moru. Budila som sa na slovo ,,dôvera".
Bola som prvá hore a dobiedzala som, nech už ideme.
Výhodou bolo, že Linn vedela bežať takmer tak rýchlo ako ja.
Bežali sme pol dňa, až sme sa dostali do severných lesov. Nadýchla som sa chladného severského vzduchu.
Linn obdivovala krásne storočné duby,voňavé kvety ešte pokryté rannou námrazou.
Natrhala som jej lesné jahody a čučoriedky. Nevedela sa ich dojesť a z celej duše mi závidela môj domov.
Sľúbila som jej, že ak by to náhodou skončilo dobre, môže tu žiť svoj nový život.
Prišli sme do stredu lesa ku starému hniezdu fénixa Rea.
Bol to tvor pokojný a priaťeľský, mal rád moje návštevy. A Linn prijal takú aká je, čomu som bola rada.
Linn si z Reom rozumela a aj za krátky čas k nemu prilipla.
- Reo, musíme zvolať artisov -  povedala som stručne.
Vytiahla som z jeho hniezda zdrap papiera a začala som:
- v mene mojich predkov zo strany otcovej,
bývalého pána Severu,
vás do boja volám synov a dcéry nádeje večnej,
stretneme sa teraz, tu .-
Z lesa sa začali vynárať postavy žien a mužov. Blížili sa rýchlo a reským krokom. Výrazné boli ich zvieracie rysy.
- páni juhu,východu a západu sú po smrti. - ozval sa muž s medvedím pohľadom. Bol to Eishin otec. Eisha stála hneď za ním.
- vieme. Ale potrebujem vašu pomoc. Sme bezbranní. Prosím.- povedala som a zložila som ruky.
- svet je odsúdený, my sme odsúdený ku trestu za našu nepozornosť. Ostáva nám už len možnosť pomaly zaniknúť. Naša vláda skončila. Zmier sa s tým. My ti nepomôžeme . - povedal už zmierene s tým, čo sa stane.
- ja idem - ozvala sa Eisha a prišla ku nám. Kľakla si predomňa a pobedala:
- bude mi cťou byť sa pod tvojím velením. - povedala a sklonila hlavu.
- aj ja. - ozvali sa traja chlapi naraz a urobili to isté, čo Eisha.
- aj my - povedala žena naľavo a prišla do predu aj so svojimi piatimi priateľmi.
Ešte chvíľu to takto pokračovalo a nakoniec už ostal len Eishin otec.
- keď je to vôľa osuda, tak staniž sa. - povedal a tiež si kľakol.
Kľakla som si tiež, čo ich prekvapilo a pomaly vstávali.
- bude mi cťou bojovať za klan artisov, za ich česť a životy ich detí. - povedala som a postavila som sa.
- berte zbrane a kuráž, bude boj !- vykríkla Eisha a všetci zakričali bojový pokrik.
Všetci pozreli na mňa s očakávaním.
- ideme ku tretej bráne Ermorru!- skríkla som, tak aby ma všetci počuli.
Každý okrem mňa a Linn sa premenil na zviera.
Pustili sme sa do behu. Bežali sme dve hodiny vkuse, kým sa nezotmelo. Rozložili sme tábor. Spolu s Linn a Eishou sme boli nazbierať drevo na oheň.
Tie dve si neskutočne dobre rozumeli.
Bola s nimi sranda, hlavne keď sa snažili šermovať suchými palicami, ktoré sa pri tom lámali jedna radosť.
Potom sa zamerali na mňa a začali ma štekliť.
Smiala som sa ako šialená, ale zlatý hrot večera bolo to ako sme sa vyváľali v lístí.
So smiechom a plnými náručami dreva sme sa vrátili naspäť.
Rozložila som oheň. Z lesa vyšli poľovníci a priniesli so sebou diviaka. Prerezal som tepnu a nabrala som do misky krv pre Linn.
Stiahli sme ho z kože a začali sme ho piecť. Keď bol hotový, zvolala som ostatných na večeru.
Mäso zmizlo za päť minút.
Hneď potom sme boli natrhať jedlé bylinky, huby,ovocie a korienky pre nedravých príslušnýkov. Ponúkla som Eishi jablko. Ohŕňala raťafák, že ona žiadnu zeleninu jesť nebude.
- nooo táááák, ako vieš,.že ti to nezachutí?- dobiedzala Linn.
- ja nie som zeleninožravec ! - bránila sa Eisha.
- aspoň ochutnaj - pridala som sa.
- dobre, ale dáte mi pokoj. - vyjednávala.
- dobre - povedali sme obidve s Linn naraz.
Natiahla sa po jablko, chytila ho do ruky a zahodila ho do lesa.
- tudle nudle - povedala posmešne, vyplazila jazyk a bežala preč.
- za ňooooou - zavelila som zo srandy a rozbehli sme sa za Eishou. Chvíľu sme ju hľadali, ale potme to išlo ťažko. Nakoniec sme sa obrátili, ale vtedy mi do nosa udrel jej pach. Ukázala som hore na strom, kde vysela pričapená Eisha. Linn sa nenápadne pozrela hore.
Oprela som sa o ten strom a kopla som doňho, celý sa zatriasol a dolnú padala Eisha. Linn ju zachytila.
Položila ju na zem a začali sme ju štekliť. Potom, čo priznala definitívnu porážku, sme sa vrátili naspäť ku ostatným.
Ľahli sme si vedľa seba a snažili sme sa zaspať. Túto noc má nesužovali zlé sny. Konečne ...