Paní Severu ✓

Nečakaná záchrana

Pach stále silnel a silnel, až som si  ho všimla.
Ale bolo neskoro, už sa na mňa vrhol. Pritiahol ma o strom a zavrčal :
- teraz pôjdeš s nami dievčatko!-
- donúť ma - odvrkla som a drzo som mu pozrela do očí.
- dobre, chytíme a zabijeme toho tvojho elfa a uvidíme.- vyhrážal sa.
- keď ho chytíte, dajte vedieť, chcem vidieť jeho smrť a rada by som ho aj zabila.- povedala som bezcitne.
Upír na mňa udivene zazrel.
- čo čumíš blbec, nemáš nič iné na práci, iba zízať na mňa?!- vyštekla som.
Prekvapene si ma premeriaval.
Potom sa uškrnul a povedal:
- tak sa trochu zabavíme - ukázal jeho biele tesáky s ostrými hrotmi.
Stavím sa, že v živote nevidel šmirgeľ.
Vycerila som na ňho moje vlčie tesáky, ktoré​ boli podstatne ostrejšie a desivejšie.
To ho neodradilo a pomaly sa približoval ku môjmu krku.
Oblizol moju krčnú tepnu. A chvíľu po nej prechádzal perami.
Fuj. Hnusil sa mi doteraz, ale po tomto asi hodím šabľu rovno na neho.
Zarazila som sa, hlavu mu prebodla dýka.
Čakala som artisa alebo strážcu, ale stála tam mladá upírka. Mohli sme byť rovesníčky.
Bez slova má odviazala a chytila ma za ruku.
Ťahala má za sebou, až sme vyšli z lesa.
Stále sa neozývala. Mala belasé oči a dlhé čierne vlasy spletené do vrkoča. Bola opálená, čo je u upírov naozaj zvláštnosť.
Na krku mala stopy po zuboch, veľa stôp. Asi bola pred tým človek a upíri ju používali ako prenosný bufet. Možno ju niektorý nechtiac premenil. Alebo sa nad ňou zľutovali.
- som Linn - povedala a podala mi ruku.
- Janaro - povedala som a potriasla som ňou. Nebol dôvod klamať.
- utáboríme sa tu, je to tu relatívne bezpečné. - povedala a ukázala na zem.
Prikývla som.
- ja som videla čo sa tam stalo - povedala a chytila ma za rameno.
- ja, nechcem o tom hovoriť. - povedala som a zachvel sa mi hlas.
- chápem, ja len, on ťa ... - zasekla sa ale pokračovala:
- mal ťa radšej ako kamarátku. -
- aj ty jeho, že ? - dodala.
Sadla som si na zem.
- ako mohli ? Ja, ja som im verila. Jemu som verila. - vydralo sa zo mňa.
Linn si sadla ku mne.
- fakt už o tom nebudem hovoriť, čo bolo, bolo. - povedala som a pozrela som na Linn.
- ty mi teraz povedz ako ťa chytili. - povedala som a ukázala som na jazvy na krku.
Nervózne si ich prikryla dlaňou.
- chytili ma keď som mala pätnásť . Tesne predtým ako vyhlásili mier s ľuďmi a spojenectvo s vami. - povedala a ukázala na mňa.
- hodovali na mne dva roky a potom ma premenili. - dodala a ukázala na východ.
- slúžila som tam ako člen kráľovskej ochranky. Naučila som sa bojovať a potom som ušla. - odmlčala sa.
- musíme ísť do stredu územia strážcov ! Bude vojna, teda už sa začala. - povedala som rozhorčene.
- musíme zvolať artisov, sú jediná nádej, naši ujdú hneď ako dôjde na lámanie chleba. - povedala a ukázala na mňa.
- takže teraz sme ako spojenci?- opýtala som sa.
- Čo spojenci, priatelia. Viem, že mi nebudeš veriť, ale pokús sa. .- povedala a usmiala sa.
- takže priatelia ?- dodala.
- áno ...