Duša spútaná živlami

6. Kapitola

Milí čitatelia, som rada za všetkých čo sa dočítali až sem. Rozhodla som sa, že budem vydávať 1 kapitolu týždenne. Napíšte mi komentár čo mám zmeniť. Budem rada za každý vote. Nakoniec vám chcem popriať príjemné čítanie...

Prestávka netrvala dlho a do triedy opäť vstúpila pani učiteľka.

,,Ták, vidím, že nás tu moc nezostalo." Učiteľka vyzerala trochu sklamane, no hneď to zakryla svojím úsmevom.

,,Budeme pokračovať v cvičení." povedala a znovu rozdala semienka do hlinených kôpok.

,,Dajte sa do dvojíc a môžeme začať." Sandra a Luna zostali samé a tak ich učiteľka dala dokopy. Neochotne si sadli za stôl a Sandra bez upozornenia začala kvetinku povzbudzovať. Luna sa zapojila tiež ale Sandre nestačila. Luna si zatvorila oči a pokojným tempom uvoľňovala energiu. V duchu spievala uspávanku a v mysli si živo predstavila les kde sa nepohla ani vetvička. Otvorila oči a zistila, že kvetinka aj tak pomaly rastie. Pozrela sa na Sandru, ktorá mala ustarostený výraz. Luna nechápala prečo. Bola mocnejšia ako Luna a podľa toho, čo ráno s ňou prežila, by sa mala Sandra povýšenecky usmievať. Niečo nebolo v poriadku.

Luna sa na Sandru pozrela lepšie a prestala sa plne sústrediť na udržovanie rastlinky. Sandra bola bledá ako stena, mala husiu kožu po celom tele a začala sa nekontrolovateľne triasť. Luna chcela zavolať učiteľku no mala iný problém. Rastlinka, ktorú mala udržovať v pokoji mala cez 20 cm. Rýchlo sa sústredila na rastlinku a začala sa jej plne venovať. No nepomohlo to a rastlina sa šplhala ku stropu čoraz rýchlejšie. Treba ukľudniť hlavne Sandru. Povedala si Luna a podľa inštrukcií z učebnice sa dotkla Sandry, že prenesie k nej ten svoj pokoj. Luna sa jej dotkla a prešla ňou vlna energie ako rana elektrickým prúdom. Okamžite sa jej pustila a vystrašene zavolala:

,,Pani učiteľka, Sandra potrebuje pomoc.
Sandre sa zrenice zväčšovali, až jej oči boli celé čierne. Nebol tam ani kúsok bielej farby. Luna sa na Sandru zhrozene pozerala. Okolo Sandry sa točil vzduch ako menšie tornádo, rastlina nekontrolovateľne stúpala ku stropu a voda v krhle sa začala plaziť k Sandre. Učiteľka rýchlo dobehla a keď zbadala túto paseku, stlačila gombík, ktorý mala vo vrecku. Pristúpila k Sandre a chytila sa jej. Učiteľke začali žiariť oči a všetky zbesnené elementy sa vracali do pokojného stavu. Za pár sekúnd hrobového ticha sa rozrazili dvere učebne a do nej vošla zrejme doktorka, ktorá naložila Sandru na nosidlá a odišla preč.

Luna sedela na stoličke ako prikovaná. Bola chorobne biela a na čele sa jej perlil pot. Učiteľka k nej pristúpila a pohladila ju po vlasoch. Luna zacítila zrazu nádherný pokoj.

,, Teraz mi to dovoľte vysvetliť. Tí čo vedia, o čo sa jedná, môžu odísť. Na tejto hodine už cvičiť nebudeme." Povedala a tri štvrtiny študentov sa odobrala preč. ,,Toto čaká každého z vás. Je to premena, ktorou musí prejsť každý. Pri premene sa uvoľní množstvo energie a živly sú vtedy nekontrolovateľné. Po tejto zmene sa elementy ustália a budú ľahšie ovládateľné. Premena nastáva v okamihu keď si telo zvykne na mágiu. A preto majú premenu skôr tí, ktorí bývajú v tomto svete lebo tu je mágia skoro všade. Zatiaľ čo v ľudskom svete je iba aura okolo tých čo majú čarovné schopnosti.

Zazvonilo a všetci začali odchádzať. Len Luna stále sedela na stoličke, ešte stále šokovaná, čo sa stalo. Pristúpila k nej učiteľka a pomaly k nej šírila pokojnú auru.

,,Neboj sa, nič sa Sandre nestane. Vieme presne, čo musíme robiť. Ty môžeš ísť na izbu a keď chceš uvoľním ti nejakú tvoju kamarátku z vyučovania.

Luna nemo prikývla hlavou a povedala:

,,Ak by to išlo tak by som bola rada s Endži Ross."

,,A aký má element?"

,,Ona má oheň."

,,Práve skončila hodinu, poď a skús ju nájsť. A neboj sa, tebe sa toto tak skoro nestane. Uvidíš, všetko dopadne dobre." povedala a odprevadila Lunu na chodbu.

Luna sa pokúšala čo najrýchlejšie dostať na izbu, lebo si myslela, že tam Endži nájde. Ako utekala, započula za sebou známy hlas:

,,Lunááá! Kam sa tak ženieš?" Luna si s úľavou vydýchla a išla za Endži, ktorá tam na ňu zbesilo kývala.

,,Môžeme ísť na izbu?" spýtala sa Luna stále priškrteným hlasom. Endži len mykla plecami.

,,Prečo nie? Ale najskôr si poďme po desiatu do jedálne." povedala a tak išli.

,,No a kam si teda išla?" spýtala sa Endži s neskrývaným záujmom.

,,Išla som za tebou. Stala sa mi strašná udalosť na doučovacej hodine." Endži pri slove strašná začala situáciu brať vážne a chytila Lunu za ruku. Povzbudivo sa na Lunu pozrela a dala jej najavo, že môže začať.

,,Sedela som so Sandrou v lavici a ona sa začala triasť. Stmavli jej oči, bola biela ako stena a okolo nej všetko besnelo. Učiteľka vysvetlila, čo sa stalo ale ja som mala pocit, že... umiera. Lunu striaslo. Stále sa jej pred očami mihali obrazy desivobielej Sandry.

Endži súcitne prikývla. Aj mňa to ešte len čaká, ale Simon to už prekonal. Môžeme sa ho pri obede spýtať aké to bolo. Zobrali si desiatu a išli na izbu.

Keď došli Luna si bezvládne ľahla na posteľ. Tejto spomienky sa nikdy nezbavím. Hovorila si Luna pre seba. Endži chcela Lunu rozptýliť a tak zobrala do ruky knihu o bylinkách a tie základné začala Lune opisovať. Najskôr nechcela, no povedala si, že ľutovanie Sandry alebo seba ju nikam neposunie. Naučila Lunu veľa nových vecí, za čo bola Luna Endži nesmierne vďačná. Luna sa už nechcela vracať k pochmúrnej téme a tak si pozerali obrázky roztomilých zvierat a tiež sa učili ich mená.

Po hodine sa už chystali na ďalšiu hodinu a to bola teória. Mali ju spolu a tak sa pomaly vybrali do školy. Hoci by ešte radi zostali na izbe.

V škole si sadli vedľa seba a čakali na príchod učiteľky. Zazvonilo a prišla do triedy.

,,Volám sa Anabel Walett. Pustíme sa do učenia o najviac známych rastlinách. Najskôr preberieme jedovaté, každý vie asi prečo a neskôr liečivé a také, ktoré sú len na okrasu. Budem od vás vyžadovať obrázky v zošite či kreslené alebo tlačené. To je na začiatok všetko a môžeme začať." Učili sa o mandragore. Je to jedovatá rastlina. Za správnej prípravy a podmienok, môže pomôcť pri otrave alebo stredných stupňoch skamenenia. Pochádza zo stredomoria, no postupne sa rozšírila i k nám. Obľubuje tienisté a vlhké miesta. Nikdy mandragoru nevytrhávajte zo zeme bez protihlukových slúchadiel. Jej krik vás môže omráčiť a v najhoršom prípade aj zabiť. Mandragora je z rodu ľuľkovitých rastlín a má fialové kvety. Luna si usilovne zapisovala poznámky a nasávala informácie ako vysávač. Dosť ju to bavilo, ale Endži očividne nie. Keď zazvonilo, presunuli sa do učebne čiernej mágie.

Tam prišiel učiteľ ešte pred zvonením. Keď vošiel, zavládlo mŕtvolné ticho. „Volám sa Christian Smith. Oboznámite sa tu s čiernou mágiou alebo správne povedané živlom smrti. Opakom tohto živlu je živel duše a vy to poznáte ako biela mágia. Naučím vás sa proti nej brániť, ale nebude to ľahké." Rozprával hlbokým a zvučným hlasom, ktorý sa v tomto tichu zahryzával do kostí.
„Na týchto hodinách budeme hlavne cvičiť telo, lebo to je podľa mňa v nebezpečných okamihoch najdôležitejšie. Vedieť utiecť. Takže ideme von k aréne."

Cesta prebehla v tichosti. Nikto ani nemukol.

Keď došli, učiteľ nakázal študentom 3 koliečka okolo obrovskej arény. Luna už nevládala po druhom, no nejako sa prekonala. Potom prišlo 15 klikov a 50 brušákov. Luna to vôbec nezvládala a aj keď sa snažila, nakoniec to všetko nestihla. Keď išli na obed, Lunu všetko bolelo a Endži na tom nebola o nič lepšie.

,, A to som si myslela, že náš telocvikár je strašný." povedala Luna a začala sa s Endži smiať...