Duša spútaná živlami

10.Kapitola

O deň neskôr, ale vyšla. Robíte mi veľkú radosť so svojimi ohlasmi na minulú kapitolu. Budem rada za každý vote a želám príjemné čítanie.

Prišli do kabinetu. Luna sa začala obzerať okolo seba. Na poličkách plných prachu sa povaľovali rôzne žiarivé predmety. Učiteľ si všimol jej pohľad a vyhýbavo povedal:

„To sú talizmany mágii života. Pomáhajú mi, sústrediť sa." skrátil a posadil Lunu do kresla. On sa posadil tiež a povzdychol si. Keď sa Luna naňho teraz pozrela, vyzeral úplne inak. Jeho oči vyzerali starostlivo, nie ako v triede. Jeho masku prísneho učiteľa niekde odložil a nahradil ju maskou starostlivého otca.

„Môžem ti tykať?" spýtal sa. Luna prikývla, bolo jej to jedno, hlavne nech sa konečne dozvie, čo to malo znamenať.

„Začnem s tým, čo sa stalo." povedal a pretrel si svoju unavenú tvár rukami.

„Začalo to nevinne, všetko išlo tak ako malo. Ako ostatní si otvorila oči. Už som vás chcel poslať na obed, keď sa ti zrazu napli svaly. Vedel som, že niečo nie je v poriadku a že nie si pri vedomí. Jedno dievča, ktoré na teba čakalo som poslal preč, pre prípad, že by sa niečo mohlo stať. Viem, že si si prežila zlé veci, ale ak ťa to upokojí mám teóriu, čo sa ti mohlo stať. Ovládanie mysle nasimuluje situáciu, pri ktorej si nútená niečo urobiť." Luna stále nechápavo pozerala.

„Máš v sebe inú formu mágie smrti, čo nie je bežné. Obávam sa však toho, že tam nie je prirodzene a niekto ti ju tam vložil. A nemyslím si, že s priateľským úmyslom." povedal a ustarostene sa na Lunu pozrel. Luna si dávala veci dokopy a v tom jej to došlo...

„Ja mám v sebe čiernu mágiu?" spýtala sa zhrozene.

„Nie je čierna mágia symbolom zla?" pýtala sa a vystrašene sa pozerala na svoje dlane.

„Nie neboj sa." povedal učiteľ a začal vysvetľovať.

„Mágiu smrti má v sebe každý človek aj elementár. Tak isto ako aj mágiu života. Otázkou je, ktorú rozvíjaš. Niektorí elementári sa narodia s viac rozvinutou čiernou mágiou ako je bežné. Napríklad ja." dopovedal a zvedavo sa pozrel na Lunu či sa ho nebojí. 

„A ako sa rozvíja mágia života?" spýtala sa

„Vieš je to veľmi podobné jednej starej rozprávke o dvoch vlkoch. Ide o to, že každý má v sebe dvoch vlkov. Jeden biely, predstavuje čistotu, dobro a obetavosť. Druhý čierny, predstavuje prefíkanosť, vášeň a výbušnú povahu. Ktorého vlka kŕmiš, ten rastie do krásy. A ten druhý upadá. Kŕmiš ich skutkami spojenými s tými vlastnosťami." napil sa vody a pokračoval.

„Človek by nebol človekom, keby nemal v sebe obidvoch vlkov. Každý má v sebe aj svetlú stránku tak isto aj temnú." Luna počúvala každé slovo. Dávalo to zmysel. Veci si urovnávala v hlave, keď ju napadla otázka:

„Vy ste hovorili, že tú čiernu mágiu nemám celú prirodzene. Prečo by mi ju tam niekto vkladal?"

„Toto je o ovládaní mysle. Tvoja myseľ sa ovláda omnoho jednoduchšie ako iné, lebo ti tam niekto vložíl..." odmlčal sa 

,,Dvierka do tvojej hlavy. Musel ti ich tam vložiť, keď si bola ešte malá a nemala si tak ochránenú myseľ ako máš teraz. Ochrana sa zvyšuje s narastajúcim vekom a s narastajúcim vedomím samej seba. Teraz by sa mu to už nepodarilo."

„Myslíte, že ma chce niekto ovládať?"

„Je to možné, ale neviem prečo. Neboj, tu si ochránená. Keby sa dialo niečo neprirodzené, tak mi hneď povedz dobre?" povedal a pozrel sa Lune hlboko do očí. Luna nemo prikývla a celá zmätená odišla z miestnosti.

Namierila si to na obed a uvažovala čo povie Endži. Vošla do jedálne a sadla si k nim. Aby sa vyhla dotieravým otázkam, rýchlo si išla po jedlo. Vrátila sa a akonáhle si sadla:

„Čo s tebou riešil učiteľ?" opýtala sa Endži s nadvihnutým obočím

„Len som sa chcela opýtať niečo k učivu nič viac." povedala a sledovala reakciu Endži. Chvíľu sa na ňu podozrivo pozerala, ale keď zistila, že sa viac nedozvie tak to vzdala a začala konverzácia o jedle.

Luna dobre vedela, že sa to jedného dňa prevalí, ale chcela čo najviac oddialiť tú chvíľu. Čo ak by sa Endži po počutí pravdy s ňou prestala priateliť?

Ďalej uvažovala o tom, čo jej učiteľ povedal. Niekto ju preklial, aby sa dala ľahko ovládať, ale prečo? Keby bola nejaká nadaná osoba s veľkou mocou tak by to pochopila, no ona je len normálne dievča o ktoré by nikto ani nezakopol.

„Prečo neješ?" spýtal sa Simon.

„Nemám hlad. Nič viac." vyhýbavo odpovedala a nasilu si strčila do úst lyžicu šalátu.

„To, že sa ti to nepodarilo nemusíš tajiť." pripojil sa Erik.

„Presne, koho zaujímajú takéto blbosti." podporila ho Endži, ktorá si myslela, že prišla na koreň problému. Všetci sa na ňu povzbudivo pozerali. Keby len vedeli o čo ide. Smutne si pomyslela, no nedala to na sebe poznať a nahodila falošný úsmev.

Keď doobedovali vydali sa každý vlastnou cestou. Spoločne s Endži vošli do izby a ľahli si na posteľ. Endži si ako vždy pustila hudbu do slúchadiel a nechala sa unášať popovými tónmi.

Luna sa nezaujato pozrela na rozvrh a takmer sa jej podlomili kolená, keď zistila, že zajtra je jej prvé lietanie na drakoch. Okamžite sa zmocnila svojej učebnice a začala sa bifliť veci, aby sa drak, na ktorom bude sedieť, nemusel od hanby prepadnúť pod zem. Zistila, že drak sa ovláda pomocou nejakého obojku, ktorý má na sebe rúčky kde sa jazdec chytí. Potom sa stačí nakloniť do smeru kam chcete ísť. Treba na to tréning a vzájomnú dôveru draka a jazdca.

„Mne bude stačiť ak nespadnem." zamumlala si a zatvorila knihu. Namiesto toho otvorila encyklopédiu o drakoch a začala si v nej listovať. Keď zistila, že jej to bude pravdepodobne na nič, vzdychla si a pozrela sa von oknom.

Vonku práve zapadalo slnko a vytváralo spolu s nadýchanými oblakmi nádhernú scenériu. Samozrejme si ju odfotila a pobrala sa do kúpeľne. Umyla si tvár a pozrela sa do zrkadla. Spomenula si, ako sa ráno zobudila po tej nočnej more. Po tele jej prebehli zimomriavky.

„Nesúvisí to s tou čiernou mágiou vo mne?" spýtala sa sama seba.
Tá nádherná dáma jej hovorila, že o chvíľu bude pripravená. Nebola to ona kto ju preklial? Dávalo by to zmysel, ale kto je to a prečo by jej to chcela spraviť? Nemala by ísť za učiteľom, znova si nechať ovládnuť myseľ, aby zistila, čo má zaľubom? Hneď si spomenula na svoju mamu, bledú a prosiacu o pomoc. 

,,Nie nechcem ju znova takto vidieť." povedala si a pobrala sa spať.