Duša spútaná živlami

15. Kapitola

Áno dočkali ste sa. Máte tu novú kapitolu. Chcem sa vám strašne poďakovať, lebo lámeme hranicu 600 zhliadnutí. Len tak ďalej. 

„Luna upokoj sa, bol to len zlý sen." hovoril Erik. Luna naďalej plakala a rozdýchavala, čo sa stalo. Celá sa triasla a z očí jej tiekli slzy. Stále pred sebou videla Erika ako sa bezvládne vznáša vo vode...

„Čo sa deje?!" vletel do izby učiteľ Smith.

„Je neviem. Zaspala a chvíľu na to sa prebrala, že niekto zabil Erika." hovorila nechápavo Endži a divoko gestikulovala.

„Kto zabil Erika?" spýtal sa Luny Smith s jeho hlbokým chraplavým hlasom. Všetci v miestnosti stíchli. Luna sa pozrela do Smithových očí. Tie si starostlivo premeriavali Lunu. Luna sa nadýchla a spustila:

„Žena... Bola celá v čiernom, ale jej pokožka bola neprirodzene bledá. A jej oči... čiernejšie ako temnota." Pri tej predstave ju striaslo.

„To ona ma chce ovládnuť." pozrela sa na učiteľa. On si zťažka sadol na stoličku a šúchal si bradu. Nikto dlho neprehovoril. Napätie, čo tu vládlo sa dalo krájať.

„Máš nejaký amulet, čo nosievaš vždy pri sebe?" spýtal sa učiteľ napokon.

„Áno mám, tu je." povedala Luna a opatrne mu podala zelený amulet od babky.

„Ale na čo vám je?" spýtala sa nechápavo. Veľmi si ten amulet vážila a nechcela, aby sa mu niečo stalo.

„Tá žena sa ti vtiera do mysle v spánku. Vtedy je myseľ najmenej chránená a ešte k tomu si tam tá žena urobila dvierka." unavene si vzdychol.

„Chcem ísť za jedným priateľom. Keď mu dáš nejaký artefakt, tak ho dokáže obohatiť o mágiu života. A tak by ťa mal ochrániť pred ďalšími útokmi do tvojej mysle."

„Tak na čo čakáte? Poďte. Nemôžem sa na Lunu takto dívať." povedala Endži a smutne sa pozrela na roztrasenú Lunu.

„Má to háčik." povedal učiteľ a postavil sa.

„Pravdepodobne sa vrátim až o päť dní." Lunu prešla vlna strachu. Nechcela si ju znova pustiť do hlavy, ale nespať päť dní? Ako to mám zvládnuť?

„A je to jediná možnosť?" spýtal sa Simon.

„Na žiadnu inú som neprišiel." povedal učiteľ smutne.

„Potom by ste mali čím skôr vyraziť." povedal rozhodne Erik.

„Dobre, tak ja pôjdem. Vypýtam vás zo školy, aby ste s Lunou mohli zostať. A ak by sa chovala neprirodzene, tak mi okamžite zavolajte. Mohla by byť ovládaná." Učiteľ odišiel z miestnosti.

„Luna? Si v pohode?" spýtal sa Erik. Ona len nemo zakývala hlavou.

„Čo ak vám ublížim?" spýtala sa Luna ustráchane.

„Neboj, nie sme až takí neschopní." pousmial sa Simon. A ukázal na svoje svaly.

„Len ti nemôžeme dovoliť zaspať, takže to znamená, že si urobíme párty!" zakričala Endži a chalani nad ňou prekrútili oči. Luna sa pristihla, že sa usmieva. S nimi to nebude také hrozné. Povedala si v duchu.

„Idem do obchodu kúpiť niečo pod zub." ozval sa Erik a odišiel z miestnosti. Endži a Simon priniesli stolnú hru, ktorú okamžite začali hrať. Bolo to super. Obzvlášť vtedy, keď sa do izby dovalil Erik s balíkmi čipsov. Takto sa Luna už dlho nemala. Bezstarostne si chrumkala čipsy v kruhu svojich priateľov, ktorým na nej naozaj záležalo.

„Prepáčte, ale už musíte ísť." povedala prísnym hlasom sestra. Úprimne sa jej Luna nečudovala, že ich vyháňa. Bolo už desať hodín a Endži tu robila poriadny hluk. So smutným úsmevom jej popriali dobrú noc a odišli aj oni. Luna osamela sama v izbe. Svietila jej len malá lampička na nočnom stolíku. Rozmýšľala, čo bude robiť. Spať nemohla, a tak poprosila sestričku, či by jej nemohla doniesť nejakú knihu. Síce neochotne, ale priniesla jej celý vozík kníh.

„Dúfam, že ti to stačí. A teraz buď už potichu. Potrebujem pracovať. Zabuchla dvere a Luna opäť osamela. Prechádzala prstami po knihách, až prišla k jednej v čiernom ligotavom obale. Schmatla ju a zobrala si ju do postele. Pozrela sa na úvodnú stránku. »OBRANA PROTI MÁGII SMRTI« Otočila stranu. Bola popísaná čudnými znakmi. Luna sa zamračila a pretáčala stránky. Nič. Všade boli tie divné znaky. Ale Luna sa nevzdala. Zoskočila z postele a utekala k vozíku. Hodnú chvíľu sa tam prehrabávala, až našla niečo ako slovník. Znova sa hodila do postele. Horlivo listovala a:

„Mám to!" zašepkala nadšene. Hľadala znaky a preložený text si písala na papier. Keď preložila prvý podčiarknutý odstavec, opätovne si ho prečítala:

Ak chcete pokračovať v bádaní samej seba, kvapnite kvapku svojej krvi na túto stránku.

Luna si vzdychla. Nebude sa tu rezať kvôli knihe. Pokračovala v lúštení znakov, ale neúspešne. Jej preložené slová prestali dávať zmysel. I keď znaky vyzerali odlišne, stále sa opakoval odkaz:

„Kvapnite kvapku svojej krvi." Luna tomu vôbec nerozumela. Ako je to možné?! Mykla plecami a postavila sa z postele. Jej zvedavosť jej nedala a tak hľadala niečo ostré. Veď len kvapku. To jej neublíži. Hovorila si. Nenašla nič. Veď samozrejme, kto by dával pacientovi nôž do izby. Sklamane si sadla na posteľ. Ešte raz si prehliadla obal a hľa na konci knihy sa ligotala malá ostrá ihla. Opatrne ju zobrala a podržala pod svetlom.

„Naozaj to robím?" spýtala sa samej seba a pichla si do prsta. Netrvalo dlho a kvapka krvi jej stekala po prste.

„Kvap" Krv sa vsiakla do stránky. Chvíľu sa nič nedialo, ale potom začali Lunu páliť oči. Chytila si ich oboma rukami s myšlienkou, že to pomôže. A naozaj. Za krátky čas bolesť prešla a pomaly pootvorila oči. Zalapala po dychu. Stránky v knihe vedela čítať.

Si v nebezpečí! Do tvojej hlavy sa dostáva až príliš ľahko. Niekto ti tam musel v minulosti urobiť trhlinu. Ale dá sa to zvrátiť. Musíš zohnať artefakt mágie života. Alebo najlepšie nechať okolo svojej mysle urobiť štít. Doporučujem, aby si nespala, kým sa tento problém nevyrieši, lebo si buď istá, že sa ti do hlavy zase vláme.

Luna prekvapene zažmurkala. Vôbec nechápala, čo je to za knihu a i keď vedela, že to nie je literatúra pre ňu, tak čítala ďalej.

Vďaka tvojej krvi som schopný analyzovať tvoj stav a ak chceš vedieť kto som, tak som kniha začarovaná mágiou života. Som spravená tak, aby som pomohola v núdzi. Viem, že sa bojíš, ale mala by si začať robiť niečo pre svoju myseľ. Základom je meditácia. Vyčistíš si hlavu a potom sa na ďalších stranách dozvieš o obranných kuzlach vhodných pre teba. Ale ako na tú meditáciu? Stačí zavrieť oči, potom sa posadíš do tureckého sedu, ruky voľne položíš na kolená a musíš hlboko dýchať. Zaisti, aby si nebola ničím rušená a skús sa sústrediť na svoj živel. Keď zacítiš energiu, nechaj ju, aby ťa obklopila a nechaj jej liečivé účinky na seba pôsobiť.

Luna sa obzrela na hodinky.
„Aj tak nemám, čo robiť." Posadila sa a podľa inštrukcií myslela na spojenie so svojím živlom. Pocítila to známe chvenie na prstoch. Nechala energiu pobehovať po tele a užívala si toho pocitu. Dostala sa do nejakého tranzu, z ktorého sa nechcela prebrať. Nemyslela na nič. Ani na element.V hlave mala prázdno. Energia okolo nej pobehovala a liečila jej utrápenú dušu.

Zase ju niekto triasol. Otrávene otvorila svoje ťažké viečka a pohľad jej spadol na znepokojenú tvár Endži.

„Už si konečne hore! Spala si TRI DNI!“