Duša spútaná živlami

11.Kaptola

Máme tu ďalšiu časť a dúfam, že sa vám bude páčiť. Novú môžete očakávať v nedeľu, najneskôr v pondelok. Ďalej sme prekročili hranicu 430 zhliadnutí. Ste úžasní! Ďakujem strašne moc! Teraz stačí dodať: Prajem príjemné čítanie.

Znova sa zobudila na ten zvuk. Luna sa otrávene pozrela na budík a vypla ho. Prispato vstala z postele a pretrela si oči. Endži tu už nebola, lebo dnes mala prvú hodinu ona. O chvíľu bola oblečená s potrebnými vecami, a tak sa pobrala do školy pre desiatu, ktorá dobre poslúžila ako raňajky. Sadla si sama za stôl a premýšľala o dnešku. Bol to zatiaľ tak pokojný deň a jediné, čo jej ho má pokaziť, bolo to jazdenie na drakoch.

„Toto bude ešte zaujímavé." vzdychla si a už sa pomaly premiestňovala do triedy. Sadla si a hneď zazvonilo.

Do triedy vošla učiteľka s jej typickým úsmevom. Luna hneď precitla, lebo zacítila to už známe chvenie vzduchu. Bola to mágia. Osviežujúci nával ju zobudil a donútil myslieť. Teraz sa cítila skvelo, ale nie nadlho:

„Tak trieda dúfam, že ste sa zodpovedne pripravovali, lebo nás čaká prvý test." povedala učiteľka, a keď videla tie ustráchané tváre tak dodala

„Nebojte sa nebude to také ťažké."

V strede na stoloch sa začali objavovať bariéry, cez ktoré sa nedalo pozerať. Pravdepodobne proti opisovaniu. Potom učiteľka pred ňu položila kvetináč s krásnou ružou.

„Vašou úlohou je ružu vrátiť do semienka. Keď to budete mať, tak semienkam spravte čo najväčšie korene, ale opakujem na vrchu nemá byť nič, žiadny list žiadny kvet. Tak a želám vám veľa šťastia."

Luna sa pustila do roboty. Vystrela ruky na stôl a začala rastlinu zmenšovať. Bola prekvapená, že jej to ide tak jednoducho, asi kvôli tomu cvičeniu na doučovacích hodinách. Pokračovala a zrazu v kvetináči zostalo iba semienko. Teraz Luna pritlačila a zo semienka sa začali drať korienky. Bolo náročné jej nechať rásť len korene a nie celú rastlinu. Luna vytrvalo pokračovala a mala to.

Bolo náročné opísať tú radosť. Luna div nevyskočila zo stoličky. Prvýkrát mala pocit, že to dokázala úplne sama, že ona môže za to, čo sa tej kvetine stalo. Mala zo seba super pocit a bola na seba hrdá.

Popozerala sa po triede ostatní to už zväčša tiež mali. Asi to nebolo také náročné, ako si myslela. Učiteľka vstala a začala chodiť po triede. Pristavila sa k Lune a spýtala sa.

„Už to máš?" Luna len prikývla a čakala na známku.

„Všetko sedí, super Luna" povedala a zobrala jej kvetináč. O chvíľu boli už všetky kvetináče preč a na tabule boli napísané známky. 

,,Takže bude nám zvoniť, a preto by som vám chcela povedať, že na prvú písomku to bolo dosť dobré." povedala a žmurkla na Lunu. Luna sa usmievala od ucha k uchu...

,,Podarilo sa mi to!" hovorila neskôr a Endži len kývala hlavou. Očividne ju to moc nezaujímalo.

„Tešíš sa na drakov?" povedala so smiechom. Luna sa na ňu len pozrela pohľadom "a čo myslíš?" a bez ďalšej konverzácie išli ďalej.

„Keby som len vedela zastaviť čas. Alebo pretočiť." pomyslela si Luna na hodine teórie. Naozaj sa jej za drakmi nechcelo. Dnes preberali nejakého vražedného draka, čo ešte pridalo na jej strachu. Volal sa Troglodites. Mal obrovský bodec na chvoste, ktorým prebodával svoje obete. "Brr" bolo jediné na čo sa Luna zmohla.

„Cŕŕn" zvonenie oznámilo koniec hodiny.

„Luna, idem niečo vybaviť pôjdeš sama?" Luna len nemo prikývla. Endži si vzdychla a potiahla ju za Erikom.

„Stráž ju!" povedala a rozbehla sa preč.

„Ahoj" pozdravil sa Erik a Luna sa len naňho pozrela.

„Máš strach čo?" opýtal sa a jeho starostlivé oči po nej behali hore-dole.

„Prikývla." a bez slova vyrazili. Čím bližšie boli k cieľu tým sa Lune ťažšie dýchalo. Vedela, že to nie je ničím iným ako len stresom, a tak bez slovka pokračovala.

„Nie je ti nič? Si bledšia ako obvykle." povedal a pozrel sa na ňu.

„Nie som v pohode." povedala, a ani sa naňho nepozrela. Vtom ju niekto zozadu objal, skoro zapišťala. Bol to Erik kto ju objal. Objatie bolo jemné a upokojúce. Odtiahol sa a Lunu zachvátila červeň. On sa len nesmelo pousmial a s očami sklopenými k zemi mykol plecami.

„Chcel som ťa upokojiť." povedal a bez slova ju chytil za ruku a potiahol ju dopredu. Luna nevedela čo si má o tom myslieť, no nálada sa jej výrazne zlepšila. Mala pocit, že to objatie zničilo veľkú časť z tej nervozity a zostal tam len dobrý pocit, že na toho draka nie je sama.

Prišli na miesto a div, že sa Lune nepodlomili kolená. Na zemi stál mohutný drak s ostrými zubami a najhoršie bolo, že nebol priviazaný. Erik na ňu pozrel povzbudivým pohľadom a položil jej ruku na plece. Luna sa zhlboka nadýchla a rozhodným krokom sa pobrala smerom k drakovi.

„Dobre myslím, že sú tu už všetci a tak by sme už mohli začať." povedal učiteľ. Mal krátke blond vlasy, ktoré boli rozfúkané na všetky strany. Na rukách mal hrubé kožené rukavice. Bol svalnatý a jeho kožu zdobilo pár jaziev. Na tvári mal široký úsmev a žiarivé hnedé oči. Lune prišiel sympatický.

Prišli bližšie k nemu a počúvali:

„Dúfam, že sú tu všetci. Viem, že máte strach, ale tieto úžasné tvory nie sú také aké si myslíte, že sú. Naozaj sú priateľské, len im musíte dať príležitosť dokázať im to. Dnes po vás nebudem chcieť veľa, len si tohto krásavca pohladkáte a tí čo chcú môžu si aj nasadnúť. Tí čo si to odskúšajú, môžu ísť na obed." Ako dopovedal, dal ich postaviť sa do radu a už sa posúvali. Väčšina ľudí čo sa odvážili sadnúť na draka boli chalani a Luna to neplánovala meniť. Aby si skrátila čakanie začala si kresliť do zošítku. Kreslila tam draka, ktorého videla.

„Jéj! Ty vieš pekne kresliť." začala jej dielo obdivovať Endži. Luna sa usmiala, bola rada, že je tam s ňou. Rada sa posúvala, až sa dostala na radu i Luna. Drak bol od nej asi tri metre. Nohy sa jej triasli a ona krok po kroku putovala k jeho ostrým zubom. Cítila na sebe jeho dych ktorý jej rozfúkaval vlasy. 

Pomaly naťahovala trasúcu sa ruku k jeho lícu. Akonáhle sa ho dotkla pocítila vlnu porozumenia. Cítila túžbu si naňho sadnúť a odletieť odtiaľto čo najďalej. Nechápala, kde sa to v nej vzalo, ale musela to skúsiť. S pomocou učiteľa si naňho sadla a pozrela sa na fascinovanú tvár Erika, ktorý ju musel ešte nedávno upokojovať.

 Keď Luna mala hovoriť o pocitoch, tak cítila v sebe voľnosť, cítila sa omnoho silnejšia ako doteraz. Vedela, že časť jej vnútra, čo doteraz spala sa konečne prebúdza. S úsmevom zoskočila z draka a pozorovala ako sa vodí Endži. Ona sa zmohla len na to pohladenie. Potom sa ako skupina všetci pobrali na obed.