Duša spútaná živlami

16. Kapitola

Je tu nová kapitola. Je dlhšia a musím upozorniť, že sa tam vyskytne aj krv. Chcem poďakovať všetkým, čo ste sa dočítali až sem a želám príjemné čítanie.

„Počkaj, čo?“ mumlala unavene a pretierala si oči.

„Veď ti to hovorím! Spala si 3 dni! stále jej to opakovala. Luna neveriaco zakývala hlavou.

„Nemohla som...“ začala

„Ale spala. Pozri.“ Endži jej ukázala mobil. Na displeji bol napísaný dátum. Luna naň tupo civela. Naozaj sa toto stalo? Do jej vyčistenej hlavy sa lialo veľké množstvo informácií. Bola zmätená a nevedela ich správne spravovať. Rozhodla sa, že si to zoberie od začiatku.

Kedy som zaspala? Nie nespala som. Čo som robila? Hrabala vo svojej pamäti. Nevedela si spomenúť. Čo som robila pred spaním? V mysli sa jej vybavil nejasný obraz jej priateľov na posteli. Ale potom si spomenula na obal tmavej knihy. Vybavil sa jej aj ten príjemný pocit v hlave počas meditácie.

„Prečo ste ma nezobudil?“ spýtala sa Luna a unavene si pretierala oči.

„Chceli sme, aby si sa vyspala.“ povedala a mykla plecami.
„No nevyzeráš, že si spala.“ dodala a zvláštne sa na Lunu pozrela.
„Čo sa to s tebou deje?“ spýtala sa Endži nakoniec.

„Ja neviem.“ vzdychla si Luna.

„Ja som nemohla spať. Ak by som zaspala, tak by sa ma tá žena znova zmocnila.“ pokračovala Luna zúfalo.

„Veď si spala, nie?“

„Nie nespala. Robila som niečo ako meditáciu. Neviem, či by som sa zobudila, keby nebolo teba.“ pozrela sa vďačne na Endži. Ona sa na ňu usmiala.

„Zopakujeme si tú párty z včera?“ ozvala sa napokon Endži. Luna s úsmevom prikývla.

„Dones notebook, budeme pozerať filmy.“ poprosila Luna a osamela v miestnosti. Pomaly sa vyškriabala z postele. Ak by ostala na posteli, tak by zaspala. Rozhodla sa, že si spraví ranný strečing. Možno ma to preberie. pomyslela si. Sadla si na zem a rukami sa naťahovala za nohami. Pocítila tu známu bolesť, čo jej vždy znepríjemňovala telesnú. Znova sa postavila a naťahovala si ruky. Všetko robila pomaly a unavene. Telo mala zoslabnuté a keby si mohla ľahnúť, zaspala by do dvoch minút. Ak nie skôr.

Keď zistila, že sa nikam neposúva, tak zamierila do spŕch. Zapla si studenú vodu a s malou dušičkou sa približovala k ľadovému prúdu. Prešla ňou vlna chladu. Okamžite sa jej zbystrili zmysly. Oči mala otvorené dokorán s šokovaným výrazom. Napli sa jej všetky svaly. Jednoducho skvelý budíček.

Vrátila sa do izby, obliekla sa a ustlala posteľ. Vedela, že čoskoro prídu hostia. V okamžiku sa rozrazili dvere.

„Ranná párty!“ vletela Endži do miestnosti a otvorila čipsy. Skočila do ustlatej postele a skoro zhodila Lunu. Všetci sa na nej smiali, okrem Simona. Čo s ním zase je? nechápala Luna. Od ich prvého stretnutia ešte poriadne neprehovoril. Okrem pár výnimiek. Nechcela si tým zaťažovať hlavu. Radšej sa nechala unášať šialenými nápadmi jej spoločníčky.

Luna chcela, aby sa deň nikdy neskončil. Ale nakoniec sa predsa len začalo stmievať a Luna pociťovala čím ďalej tým väčšiu úzkosť. Bola nervózna a unavená. A potom sa to ešte zhoršilo. Lebo jej priatelia museli odísť. Zabuchli sa dvere a znova ostala sama. Jej viečka sa stále zatvárali. Pokúsila sa znova o meditáciu, ale bezvýsledne. Bola moc unavená na to, aby vytvorila energiu. Mala nutkanie sa pozrieť do knihy. Ale pravdupovediac sa trochu začala obávať, že tie kúzla nie sú pre ňu. Aj meditácia sa neskončila ideálne. A tak otvorila notebook a spustila si dáky horor. Nemala ich rada, ale nemala na výber. Popri tom popíjala elixír, ktorý by mal zaistiť prísun energie.