Pre záchranu Rolleru urobíme všetko!

8. Návrat do Buenos Aires

Luna
Práve sme s Ninou išli spať, keď mi prišla sms od Simóna. Otvorila som ju, no to čo v nej bolo napísané som bez sĺz nezvládla ani dočítať. Simón písal: Celý Roller je v plameňoch!

Slzy mi začali stekať po tvári a ja som prvý krát pocítila, že sa chcem do Buenos Aires naozaj vrátiť.

Nina
Je všetko v poriadku?

Luna
To... teda... nie... je...
V... Rolleri... vypukol...
požiar... ... Musím... sa...
tam... vrátiť...

Nina
Pomôžem ti zbaliť
veci...

Nina mi pomohla zbaliť kufor a ja som si našla najbližší let. Lietadlo letelo za dve hodiny.

Nastupujem do lietadla a sadám si na miesto k oknu. Vonku prší a my vzlietame.

A hneď po pár minútach zaspávam. Keď sa zobúdzam, všade je až nepríjemné ticho. Akurát okolo mňa prechádza letuška.

Luna
Prosím vás, ako dlho
ešte budeme letieť?

Letuška
Ešte 5 hodín slečna.

Luna
Ďakujem...

Zobrala som do ruky telefón a začala som si prezerať fotky. Zastala som pri fotke mňa a Mattea. Na korčuliach v Rolleri na ploche.

Znovu mi po tvári začali stekať slzy. Tá bolesť sa nedá ani len opísať. Od vtedy, ako som spoznala Roller, to miesto pre mňa znamená všetko.

Hneď ako lietadlo pristálo, som si zobrala kufor. Zavolala som si taxík a ten ma zaviezol rovno domov. Tam som si nechala kufor.

Obula som si korčule a vydala som sa k Rolleru. Cestou mi pípla sms. Bola od Mattea. Rýchlo som ju otvorila a začala som čítať: Luna asi o tom nevieš, ale Roller zhorel. Ešte nevieme ako veľmi je to vážne, pretože nás tam nechcú pustiť. Keď budem vedieť viac, napíšem ti...

Konečne som zastavila pred Rollerom, no to, čo som tam uvidela ma úplne dostalo. Všetko bolo pokryté sadzami a popolom.

Ani neviem ako sa mi to podarilo, ale dostala som sa až k ploche. Moje srdce sa zastavilo.

Všetko bolo zničené. Všetky naše sny o Rodafeste sú momentálne pochované pod hrubou vrstvou popolu.

V hlave sa mi objavilo mnoho spomienok. Ale nie len na Roller, ale aj na mojich biologických rodičov.

V hlave som mala poriadny chaos, ale len jedinú otázku. Čo bude ďalej? Moje premýšľanie prerušil až známy hlas.

Matteo
Luna...?!!

Slzy mi stekajú v prúdoch a ja sa otáčam, aby som sa mohla Matteovi pozrieť do očí.

Vtom však nado mnou čosi zapraská a ja sa so strachom pozriem hore. Zapraská to silnejšie a zo stropu sa odlomí kus betónu.

Som až tak vystrašená, že sa nedokážem rozbehnúť preč. Nikto tu okrem mňa a Mattea nie je. No a v poslednej chvíli ma Matteo stiahne k sebe.

Luna
Ďakujem.

Matteo
Prečo si neutekala,
keď to zapraskalo?