30. Naozaj odišiel??!

366 21 28
                                    

Luna
Padol k zemi... okamžite som sa k nemu rozbehla... dýcha.

Zavolala som tete Sharon a vysvetlila som jej, čo sa stalo. Ona po nás hneď prišla. No a v aute sa Matteo konečne prebral. Okamžite sa začal dvíhať...

Luna
Matteo upokoj sa a lež.
Túto noc sa o teba
postarám ja...

Matteo
Luna to si nemusela.

Chcela som mu niečo povedať, no akurát sme zastali pred vilou. Obaja sme vystúpili a išli sme do mojej izby. Sadli sme si na posteľ a celý večer sme sa rozprávali...

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Po treťom zaklapnutí som sa donútila rozlepiť oči.

Poobzerala som sa po celej izbe, ale Matteo tu nebol. No akonáhle som naňho pomyslela, objavil sa vo dverách aj s táckou plnou jedla.

Matteo
Dobré ráno...

Povedal to skoro bez energie. Spýtavo a zároven strarostlivo som sa na neho pozrela.

Luna
Deje sa niečo?

Matteo
Nie... prečo?

Luna
Si tak smutný... niečo
sa ti určite muselo stať.

Matteo
Všetko je v poriadku.
Len som nervózny
z tej súťaže.

Luna
Posaď sa...

Matteo sa mi nezdá byť v poriadku. Je taký bledý a v očiach nemá tie iskričky... ten jeho energický náboj.

Matteo
Luna

Luna
No...?

Matteo
Musím ísť do hotela. No
potom sa uvidíme až
v Rolleri...

Luna
Ako myslíš.

Odišiel. On naozaj odišiel? A čo tie jeho smutné a utrápené oči... už neboli také, ako keď sme sa prvý krát stretli na tej súťaži. Už ma nemiluje...

A ako povedal, všetci sme sa stretli v Rolleri. Všetci boli z jeho príchodu nadšený, no mne to bolo jedno.

Po chvíli si ma však Matteo odtiahol k jednému stolu v rohu kaviarne a podal mi veľkú krabicu zaviazanú stuhou. No a keď mi ju podával, ešte mi zašepkal do ucha...

Matteo
Luna toto je možno naše
posledné stretnutie. A
preto chcem, aby si vedela,
že aj keď už nie sme spolu,
Eres Luna y brillas como
el Sol a to sa nikdy nezmení.
Navždy budeme kamaráti...

Odviazala som tú obrovskú mašľu a pomaly som krabicu otvorila. V nej boli nádherné žlté korčule.

Luna
To nemôžem...

Matteo
Nemôžeš Luna, ty si
tie korčule musíš
zobrať na súťaž...

Tomu jeho pohľadu sa nedalo odolať. Korčule som teda pobalila do tašky a všetci sme nasadli do auta. Dnes letíme na súťaž do Cancúnu...

Keď sme prišli na letisko, zovrel sa mi žalúdok a trochu som sa roztriasla. Simón si to všimol a objal ma.

Simón
Bojíš sa lietania, však?

Pre záchranu Rolleru urobíme všetko!Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora