18.

132 19 11
                                    

Daniel
Stalo sa to už dávno. Mal
som vtedy asi len 6 rokov.
Tiež som kedysi korčuľoval,
vlasne aj preto sme postavili
plochy. Jednu na tréning a
druhú na vystúpenia. No
raz v noci som trénoval.
Všade boli zapálené svetlá,
no a potom nastal skrat...

Všade začali lietať isky a
ja som nebol schopný to
zastaviť. No potom som
započul hlas. Neviem komu
patril, no ako keby vychádzal
z tých plameňov. Hovoril
mi, aby som utiekol. No
ja som na to už nemal silu.
Nadýchal som sa veľkého
množstva dymu a upadol
som do bezvedomia. No a
keď som sa v nemocnici
prebral, už navždy som si
sľúbil, že sa na korčule
nepostavím. No a práve vtedy
zanikol náš korčuliarsky tím...

Už len z tej predstavy mi bolo zle. Keď som videla, ten jeho smutný pohľad, uvedomila som si, že korčuľovanie pre neho muselo znamenať naozaj veľmi veľa.

Luna
Čo keby som ti pomohla
prekonať ten strach?

Pozrela som sa mu do tváre. V jeho očiach bol strach, ale aj iskrička nádeje, ktorá mi napovedala, že je to na dobrej ceste.

Luma
Pozri Daniel... za pár
hodín odídem. Ale ak
mi chceš dokázať, že si
lepší ako Matteo, postav
sa na korčule...

Daniel
Luna... ja neviem...

Luna
Na rozhodnutie máš tak
hodinu. Maximálne hodinu
a pol. Prijímaš to teda?

Daniel
Možno mi to bude chvíľu
trvať, ale ty mi za tie
spomienky naozaj stojíš...

Zo zadu doniesol nejakú krabicu. Na nej bolo napísané jeho meno a nálepka Nevyhadzovať!!!

Krabicu otvoril a z nej vytiahol skoro nové korčule. Boli naozaj nádherné. Nikdy som krajšie nevidela.

Daniel si ich obul a postavil sa. Ten strach v jeho očiach ma ale veľmi znepokojoval.

Luna
Daniel stoj...!

Daniel
Prečo?

Luna
Vidím to na tebe. Vidím
v tvojich očiach stach. A
ja nechcem, aby si si
kvôli mne ublížil...

Znovu si sadol a ja som sa k nemu rozbehla. Stále sa pozeral do zeme a zdalo sa mi, ako by ani nedýchal.

Luna
Bolo to pre teba ťažke, že?

Daniel
Čo...?

Luna
Bolo pre teba ťažké
opustiť niečo, čo si tak
veľmi miloval. Opustiť
plochu, korčule... tím.

Stále mlčal. Jeho mlčanie ma začalo strašiť. Povedala som niečo zlé? Sadla som si k nemu.

Luna
Viem, aké ťažké je
opustiť niečo, čo
miluješ celým svojim
srdcom...

Daniel
Ale ja nie som smutný z
korčuľovania. Ja som
smutný, pretože za ani
nie hodinu stratím teba...

Zostala som sedieť ako prikovaná. Žeby mi moje city k nemu mohol aj opätovať?

Pozrela som sa mu do očí. Znovu som ho tak veľmi chcela bozkávať. No nakoniec som sa rozhodla, že mu pomôžem nabrať odvahu jednou piesňou... piesňou Alas.

Pre záchranu Rolleru urobíme všetko!Où les histoires vivent. Découvrez maintenant