Pre záchranu Rolleru urobíme všetko!

22. Žeby som ho stále milovala?

Rozhliadam sa a všade na okolo oblohu osvetľujú blesky. Musí pršať už dlhšie, pretože moje oblečenie je úplne premočené.

Nedokážem sa hýbať. Môj panický strach z búrok sa zväčšuje a nekontrolovateľne mi búši srdce.

No a potom uvidím vo dverách Mattea. Nedokážem prehliadnuť jeho červené uslzené oči.

Matteo
Vyľakala si ma.

Luna
Nedokážem sa postaviť. Ja...
veľmi sa bojím búrok.

Matteo to vedel a preto ma odniesol dnu. Tak ma položil na sedačku a chcel odísť. No potom sa otočil a zapozeral sa mi do očí...

Matteo
,,Si fakt hrozný, takže
toto môžeš pokojne
brať ako posledné Ahoj!
Medzi nami je koniec!!!''
Tak presne toto si mi
dnes... teda už včera
povedala. Čo mám
urobiť, aby si mi odpustila?

Luna
Čo máš urobiť? Odíď...
Odíď niekam fakt ďaleko
a už mi daj konečne pokoj.
Bolí to... a tvoja dnešná
žiarlivá scéna ma v mojom
definitívnom rozhodnutí
už len uistila.

Trochu ma striaslo. Pocítila som chlad svojho oblečenia a začala som drkotať zubami.

Matteo si to všimol a z kúta zobral deku. Pekne ju na mňa hodil a ja som ju prijala. Objal ma, no a ja som sa nedokázala... možno nechcela brániť.

Keď som sa konečne trochu zahriala, chcela som zo seba zhodiť deku, no v tom som si všimla, ako na mojom pleci pokojne odfukuje Matteo.

Nedokážem sa na neho hnevať. Len som si k sebe ešte viac pritiahla deku a položila som si hlavu na vankúš.

Započúvala som sa do Matteovho pravidelného odfukovania a pomaly mi oťaželi viečka.

Ráno som sa zobudila, no Matteo tu už nebol. Zavrčala som a Matteo vykukol z kuchyne.

Matteo
Dobré ráno Luna...

Luna
Dobré ráno.

Matteov úsmev na tvári ma veľmi potešil. Hneď mi naservíroval raňajky a ja som si ušla sadnúť do kuchyne.

Sadla som si a on si sadol hneď oproti mňa. Zrazu medzi nami zavládlo napäté ticho.

No tak Luna... mysli... napokon som sa postavila a chystala som sa odísť. Jedla som sa ani nedotkla a Matteo sa na mňa starostlivo pozrel.

Matteo
Je ti niečo?

Jeho úsmev mu z tváre zmyzol a začal si ma premeriavať pohľadom. Zastrčila som si prameň vlasov za ucho a posnažila som sa o úsmev...

Matteo
No tak... von s tým...

Luna
Nechápem ťa.

Matteo
Niečo ťa trápi. A ty mi
teraz povieš čo...

Luna
Matteo...

Nebolo cesty späť. Matteo sa pýtal na konkrétnu vec, nemala som ako cúvnuť... bola som v pasci.

Luna
Máš pravdu. Práve neprežívam
najšťastnejšie obdobie. Neviem,
čo sa so mnou deje. Vôbec sa
necítim ako ja... ako Luna.