singularity (Yoonmin)

1

Yoongi

Otvoril som oči a poobzeral sa vôkol seba. Bol som vo svojej izbe. Dočerta, ako som sa sem, ale dostal?

Posadil som sa a chytil sa za hlavu, do ktorej vystrelila ostrá bolesť. Panebože čo som zasa stváral? Posledné čo si pamätám je, ako mi na koncerte zostalo zle a potom Jiminov zúfalý výkrik. Opatrne som sa postavil a kráčal ku dverám. Celý svet sa mi točil, ale našťastie som zvládal udržať rovnováhu. Zliezol do obývačky a uvidel Joona, ako kričí na niekoho do telefónu.

,,Hyung!" ozvalo sa za mnou a už ma podopieral Kookie, ktorý mi pomohol si sadnúť na gauč.

,,Vďaka. Ehm... čo sa stalo?" spýtal som sa.

,,Zlyhanie organizmu. Odpadol si. A naozaj nešťastne, pretože si zletel z pódia, rovno medzi fanúšikov," odvetil Tae, ktorý si sadol vedľa Kooka a objal ho okolo bokov. Hm, to by vysvetlovalo tie modriny, ktoré mám všade po tele.

,,Ja tak nenávidím toho, kreténa!" zavrčal Joon a hodil sa vedľa mňa na gauč a frustrovane si prehrabol vlasy. Predpokladám, že volal s niekým z Big Hit.

,,Nehreš!" zakričal Jin z kuchyne a ja som sa zasmial.

,,A kde je Jiminie?" spýtal som sa.

,,Dole s Hobim v suteréne. Trvalo dlho, kým sme ho ukľudnili," odvetil Kook.

,,Stalo sa mu niečo?" spozornel som.

,,Nie, len sa o teba bál. Ležal vedľa teba kým si spal a nechcel o teba odísť," povedal Tae.

On... on sa o mňa bál? Bože, naozaj som zmeškal to, že on ležal vedľa mňa? Veď... musel byť tak kawaii. Ach, dočerta...

,,No poď, hyung. Mal by si odpočívať," vytiahol ma na nohy Kookie a spoločne s Joonom ma odprevadili do izby.

,,Keby niečo zakrič," povedal Joon a spoločne odišli.

Privrel som oči a predstavoval s ním ležím v spoločnom objatí.

Ako ležím v spoločnom objatí s Jiminom.

Jimin

Tancoval som si len- tak pre seba, keď sa zrazu hudba vypla.

,,Hoseok!" zavrčal som a prepálil som Hobiho pohľadom.

,,Tancuješ už štyri hodiny bez prestávky. Chceš si ublížiť?" postavil sa a ja som si prehrabol vlasy. Tanec bolo jediné, pri čom som nemyslel na Yoongiho. Keď som videl, ako jeho telo klesá k zemi, takmer som umrel od strachu. Ale nebol to ten strach o kamaráta alebo brata. Bol to strech o milovanú osobu. Áno, som do Yoongiho zamilovaný. Ale, či on o mňa.

,,Jin mi písal, že máme ísť hore," povedal Hobi a ja som si vzal svoju mikinu. No, teda... Yoongiho mikinu, ktorú mi podaroval.

,,A inak, Yoongi sa prebral," usmial sa Hobi.

,,Čože?" pozrel som prekvapene na neho a hneď sa rozbehol hore. Preletel som obývačkou a potom vybehol na poschodie rovno do Yoongiho izby.

,,A teba stádo mamutov naháňa?" zasmial sa potichu Yoongi a ja som zadýchane klesol na jeho posteľ. Nohy ma nepríjemné pálili, ale bol som rád, že som pri ňom.

,,Chimmy?" oslovil ma. Mám rád, keď ma tak volá. Volá ma tak iba on.

,,Ako sa cítiš?" spýtal som sa.

,,Lepšie. Počul som, že si sa o mňa bál," uškrnul sa.

,,No, možno trošku," uhol som pohľadom a cítil som ako moje líčka naberajú ružový odtieň.

,,Už sa nemusíš báť," chytil ma za ruku a pevne ju stiskol. Mal studené ruky, ale to bolo pri ňom bežné. Hľadel som na naše ruky a želal si, aby táto chvíľa neskončila.

No, keď som zodvihol zrak, Yoongi spinkal. Bože, môže byť niečo rozkošnejšie ako on? Opatrne som vyvliekol ruku a viac ho prikryl.

Uzdrav sa skoro, láska moja.