singularity (Yoonmin)

15

Yoongi

,,Mami! Tati!" vybehol z auta Jimin a hodil sa do náruče k svojím rodičom. Len som sa pousmial, vypol motor a vystúpil z auta. Podišiel som k Jiminovi a jeho rodičom.

,,Dobrý deň," uklonil som a sa a pokúsil sa o milý úsmev. Bohvie, či mi to vyšlo.

,,Mami, tati... toto je Yoongi. Môj priateľ," pípol potichu Jimin a chytil ma za ruku.

,,No, konečne! Už som si myslel, že sa toho nedožijem!" zasmial sa jeho otec a ja som na neho prekvapene pozrel. Čakal som všeliakú reakciu, ale takúto naozaj nie.

Jimin od radosti poskočil a spoločne sme vošli dnu.

No, hneď ako som prekročil prah tohto domu vedel som, že je niečo zle.

Jimin

Bol som natešený z toho, že som opäť doma. Yoongiho som hneď zatiahol do svojej starej detskej izby, kde sme sa spoločne zvalili na posteľ. Podotýkam, že Yoongi sa na ňu nezmestil. A to sme, skoro, rovnako vysoký!

,,Ty si bol naozaj maličký," uškrnul sa Yoongi a ja som ho udrel do ramena. Yoongi sa len zasmial a pevnejšie ma objal.

Takto sme preležali, skoro, celý deň. Len sme nenili miesta. Raz sme ležali na gauči, neskôr zasa lehátku pri bazéne.

Yoongi furt kecal s mojím otcom a ja som zasa preberal všetko možné s mamkou. A keď som myslel, že tento deň nemôže byť lepší, tak sa vo dverách domu zjavil môj najlepší kamarát z detstva- SeungWon.

chceli by ste dnes večer ešte jednu kapitolu? :)