singularity (Yoonmin)

14

Jimin

Hneval som sa. No, sám na seba. Dobre som vedel, ako moc je Yoongi háklivý na hádky. Dobre moc som vedel, že v štúdiu dokáže stráviť aj týždeň v kyse bez toho, aby sa sprchoval, jedol alebo spal.

Dvere sa otvorili a do izby vošiel Yoongi. Vyzeral ako mŕtvola a nedalo sa nevšimnúť tých smutných očí.

,,Ahoj," pozdravil som som a on len kývol na pozdrav.

Vzal si zo skrine čisté oblečenie a odišiel do kúpeľne, kde strávil asi pol hodinu. Ja som si medzitým ustlal a ľahol si do postele.

Yoongi vyšiel z kúpeľne a ja som sa tváril, že spím.

Nechcel som ho opäť raniť.

Yoongi

Ľahol som si k nemu a premýšľal, čo mám spraviť. Ranilo by ma, keby som ho objal a on by sa odtiahol. Akoby ma nezraňovalo to, že predstiera, že spí.

Sadol som si a hľadel na neho. V hlave som si premietal ten deň, keď sme sa prvý krát stretli. Sedel v rohu a pozeral do zeme. Jeho čierne vlásky mal neupravené, bol vystrašený. Rovnako ako všetci z nás, ale keď sa pozrel na mňa, usmial sa.

Ľahol som si späť a objal ho zozadu. Cítil som, ako stuhol.

,,Kašlem na to, čo si vravel. Kašlem na to, že si myslíš, že si pre mňa samozrejmosť. Nie si samozrejmosť. Si niekto, koho si vážim a uvedomujem si, že každá sekunda s tebou je vzácnejšia  ako kyslík, ktorý mi zapĺňa pľúca. Si niekto, koho nekonečne milujem. Nie si škaredý, Chimmy. Si rozkošný mochi koláčik, ktorý je neskutočný talent. Takže, sa prestaň durdiť a otoč sa ku mne."

To drobné stvorenie sa ku mne otočilo a utieralo si slzy.

,,M-Mrzí ma to," zavzlykal a ja som si ho pritlačil viac k telu.

,,Nemá čo, láska moja. Mal som ti to povedať," pobozkal som ho do vlasov a on ma pevne obímal.

,,Zajtra sa zbalíme a pôjdene do Busanu. Spravíme tvojím rodičom prekvapenie," zašepkal som.

,,N-Naozaj?" pozrel na mňa.

,,Naozaj, ty moje šťastie," naklonil som sa k nemu a jemne ho pobozkal na pery.

Všetko bolo znovu tak, ako má.

Ani jeden z nás netušil, že je to len dočasné...