singularity (Yoonmin)

19

O týždeň neskôr- Yoongi

Ležal som na gauči vo svojom štúdiu a zízal na jedlo, ktoré mi sem doniesol Joon. Joon bol aktuálne jediný človek, s ktorým som dokázal viesť súvislý dialóg bez toho, aby som nezačal nadávať a byť na niekoho odporný.

Svoj zrak som presunul na hodiny, ktoré ukazovali, že je jedna hodina ráno. Povzdychol som si, vzal tanier s jedlom a odkráčal hore. Bol som prekvapený, že je všade tma. Tu sa väčšinou chodí spať o piatej ráno.

Jedine kde sa svietilo bola kuchyňa, do ktorej som mal namierené. Prekročil som prah a uvidel Jimina, ako sedí schúlený v klbku na stoličke a spí. Pred ním bol položený pohár, nedopitej, whiskey.

Pichlo ma pri srdci. Mohol som za to ja. Joon hovoril, že Jimin je furt namočený v liehu. Vraj, vôbec netrénuje a s nikým sa nerozpráva. A všetko toto je moja vina.
Keby som v tedy toho Seunga odstrčil a odišiel s Jiminom a potom ho riadne pretiahol, všetko mohlo byť inak.

No, vzdal som to hneď pri prvej prekážke. Hneď pri prvej hádke, som náš vzťah odsúdil na zánik.

A pritom ho milujem...

Jimin

Zobudil som sa vo svojej posteli s neskutočnou bolesťou hlavy. No, ignoroval som bolesť a radšej začal uvažovať, ako som sa sem dostal. Predsa som sedel dole v kuchyni. A to som nebol opitý! Mal som len dva poháriky! Okay, možno tri, ale to jedno!

Dvere na kúpeľni sa otvorili a vyšiel z nich Hobi.

,,Ako som sa sem dostal?" spýtal som sa ho.

,,Aj tebe dobré ráno. A doniesol ťa Yoongi," odvetil a odišiel z izby.

Huh? On ma sem doniesol? Prečo? Veď som ublížil. Veď... som to vzdal. Nebojoval som za to, čo som miloval, tak prečo?

Zrazu vošiel do izby Namjoon.

,,Si triezvy?" spýtal sa a ja som prikývol.

,,Zajtra musíme ísť do Big Hit. Opováž sa opiť! A nie, že nejdeš! Mne úplne u prdele, čo stalo medzi tebou a Yoongim! Je to vaša blbosť!" zhúkol po mne a odišiel.

Má pravdu a ja viem.

A viem, že Yoongiho stále milujem...

je tu niekto, kto by čítal Namjin?