singularity (Yoonmin)

13

O mesiac neskôr- Jimin

Zobudil som sa sám rovnako ako aj minulé ráno. Yoongi pracuje na nových skladbách a prespáva v štúdiu. Teda, podľa mňa spí asi tak hodinu, ale to je jedno. Za posledné týždne sa náš vzťah stal akousi rutinou. Už sme neboli stále na sebe nalepení. Nebozkávali sme sa 24/7. Proste... mám pocit, že ma Yoongi berie ako samozrejmosť.

Vzal som do rúk mobil a šiel pozrieť Twitter, kde som pred spaním zverejňoval svoju foto.

Začal som čítať milé komentáre od ARMY, ktoré sa postupne menili na nenávistné.

,,Mal by si schudnúť! Vyzeráš ako prasa!"

,,Prosím, odíď z BTS a  zabi si život. Vďaka."

,,Fuj! Umri!"

Odložil som mobil a pár- krát zažmurkal očami, aby som zahnal slzy, ktor3 si aj tak predrali cestu von.

Plakal som asi vyše hodiny. Bol to tak, intenzívny plač, že som mal problém sa nadýchnuť.

Keď bolo po všetkom, obliekol som sa do čiernych teplákov a čiernej mikiny. Spravil som rannú hygienu a zišiel dole do kuchyne, kde Jin práve spratával raňajky.

,,Kde si bol?" vyhŕkol, ale ja som len mykol plecami a otvoril chladničku. Bola plná, ale pri pohľade na jedlo ma naplo. Zavrel som dvere na chladničke a odišiel dole do suterénu.

Potrebujem objatie od Yoongiho.

Naťukal som kód a vošiel dnu. Yoongi mal sluchádka na ušiach a hľadel na obrazovku od počítača. Sadol som si na gauč, objal si kolená a čakal kým si ma Yoongi všimne.

To sa udialo asi po dvadsiatich minútach, kedy sa Yoongi otočil a zdesene vykríkol.

,,Som nevedel, že až tak zle vyzerám," zamumlal som.

,,Kedy si prišiel?" vyhŕkol.

,,Dvadsať minút dozadu," odvetil som.

,,A čo tu robíš?" spýtal sa.

,,No, prišiel som ťa pozrieť. Som nevedel, že tu mám zakázané chodiť, keď pracuješ," zasyčal som a postavil sa na odchod.

,,Jimin, počkaj!" chytil ma za ruku, ale ja som mu ruku vytrhol.

,,Daj mi pokoj, Gi," hlesol som.

,,Nenechám! Čo ťa žere?" postavil sa predo mňa a hľadel na mňa.

,,Nič," uhol som pohľadom.

,,Zasa komentáre na Twitteri?" spýtal sa.

,,Aj to," odvetil som.

,,A čo ešte?" pristúpil ku mne bližšie.

,,Ty."

Yoongi

Au. Moje srdiečko dostalo zásah.

,,Čo som spravil? Ublížil som ti? Zabudol som na niečo?" vyhŕkol som. Naozaj som nemal poňatia o tom, čo som spravil. Alebo teda nespravil.

,,Berieš ma ako samozrejmosť! Vôbec so mnou netráviš čas! Kašleš na mňa! Tie objatia a bozky sú úplne chladné! Mám pocit, že si ma využil len na to jedno a teraz si so mnou len z donútenia!" vyštekol.

Moje srdiečko dostalo zásah druhýkrát. Ale hlbšie...

Urobil som krok vzad a poškrabal sa na zátylku.

,,Mrzí ma, že si toto myslíš. Áno, máš pravdu. Som tu zavretý celé dni a noci, ale nie preto, že sa ti vyhýbam či, že ťa beriem ako samozrejmosť. Pravda je taká, že som ťa chcel vziať niekam na výlet. Napríklad k tvojím rodičom, keďže viem, že ti chýbajú. No, ale asi som ti to mal povedať. Mrzí ma, že si myslíš, že ťa nemilujem. Jimin, dýchal by som za teba, keby to šlo, ale... ach, kašli na to," hlesol som a sadol si späť za stôl.

Áno, dotklo sa ma to. Pretože ja toho chalana, naozaj milujem. Netušil som, že mi neveríš.

,,Yoongi ja-" koktal.

,,Choď preč, prosím. Večer keď prídem, tak sa porozprávame," zamrmlal som.

,,Ak vôbec prídeš."