Creepy house

1. Časť

~Ell~

Každý druhý deň bol počuť od nás z domu krik a hádky. So sestrou sa nezhodneme na ničom..dokonca ani na darčeku pre matku. Neznášame sa už od narodenia.

Volám sa Ell a meno mojej sestry je Zoe. Sme sestry, no každá je úplný opak tej druhej.  Zoe je nízka, ma hnedé vlasy a je to flegmatik so zmyslom pre humor. Ja som blondína,  som vyššia než Zoe, mám vodcovské vnady a som trošku šprt. Máme len matku. Otca sme nikdy nevideli, len sme o ňom počuli že dosť často cestuje a pochybujem že vie o našej existencií.

~Dnešné ráno~

,,Vráť mi ten mobil" kričala som na Zoe. Je pravda že som ju vyfotila ako sedí na záchode ale nemá právo mi ho brať. 

,,Až keď vymažem tú moju fotku a zmením ti heslo" povedala Zoe a bežala von z domu. Dlho sme sa nahánali trnistým lesom. Popri tom som kričala na moju sestru tak, že ma bolo počuť asi až do vedľajšej dediny, ktorá je mimohodom 2 kilometre odtiaľto.

,, Vráť mi ten mobil Zoe!!" Kričala som na svoju sestru a utekala za ňou von z domu. Ako som rýchlo bežala o niečo som zakopla a spadla do bahna. Moja hlava bola priam ponorená do hnusného a hlavne zapáchajúceho bahna. Vytrhla som odtiaľ hlavu a poriadne sa nadýchla

,,Už si ma fakt naštvala!" Zodvihla som sa a otrepala zo seba blato. Zoe zatiaľ utekala a smiala sa. Zastavila sa až pred obrovským starým domom, počkala si na mňa a vbehla dnu. Stála za prahom.Jej úsmev bol až diabolský a pomaličky dávala nohu za nohou za seba a tým sa čoraz viac odďaľovala od vchodových dverí. Hneď som si všimla veľké nápisy "nevstupovať" či "nebezpečenstvo" .

,,Bojíš sa?" Povedala so smiechom. Bála som sa ako malé decko, to je jasné, ale nesmiem to dať najavo. 

,,Robíš si srandu? Nebojím sa." Povedala som tak moc zasrato, že to až bolelo. Pomalým krokom vstúpila do domu. Zoe sa rozbehla niekam do tmy a ja ako blbec som bežala za ňou. Radšej som mala ostať vonku.

Zrazu sa pod Zoe začala prepadávať podlaha a spadla niekam do neznáma. Nevedela som čo robiť a pomaličky som sa blížila za sestrou.

,,Zoe!" Kričala som na sestru ktorá sa strácala v hĺbke tmy, ktorá sa nedala rozoznať. Nikdy by som netušila že toto raz poviem ale hrozne som sa bála o sestru.

,,Ell!" To bolo posledné čo som počula. Zúfalý výkrik mojej sestry.