Creepy house

5. Časť

Zoe:
Posteľ bola tak mäkká, že som z nej vôbec nechcela vstať. V podstate má do toho nútila len vôňa kávy. Nedeľa. Deň ktorý vám naznačuje že zajtra máte zas a znova školu. Už len kvôli tomu nemám nedeľe v láske. Ale dnes bol aj iný deň. Moje "rande" s Nickom malo prebehnúť práve v tento deň a mne sa fakt do toho nechcelo. Veľmi rada by som mojej sestre jednu tresla. Keď už som sa dostala s postele a samozrejme prezliekla, pretože som stále na sebe mala veci zo včera, ktoré  boli dosť špinavé pomaličky som sa doplazila do kuchyne a práve som započula tresnutie dverí.
,,Mama dnes robí?" Opýtala som sa.
,,Áno tento týždeň teda mali nabitý." Odpovedala mi Ell čítajuca nejakú knihu. Keďže má vôbec jej kniha netrápila, naliala som si s čerstvej kávy a pobrala sa do obývačky.
,,Chceš mať snáď dnešok nudný?" Sadla si vedľa má Ell, keďže videla že pozerám rozprávku pre deti ktorú práve v telke dávali. Chytila som ovládač a stlačila vypnutie televízie.
,,Čo teda chceš robiť?" Opýtala som sa znechutene. Rána sú fakt strašné.
,,Hmm.. čo takto pripraviť ťa na to rande?" Opýtala sa ma a ja som musela začať rátať do desať pretože inak by som jej asi fakt jednu prifajčila.
,,Teraz z rána?"
,,Je jedenásť takže nie z rána." Odpovedala Ell a ja som si z hlboká povzdychla.
Keď už všetko bolo hotove nechala ma kráčať samú s Nickom po ulici. Síce sme kecali o dákych blbostiach aj tak som bola naštvatá. Fakt sa mi do toho nechcelo. Naša prechádzka sa ukončila v momente keď som na zemi zbadala tieň. V tej chvíli som si ani neuvedomila odkiaľ sa tieň berie. Bolo to z hora, zrejme s balkóna. Nick ma stiahol za ruku aby to na mňa nepadlo no ono to skončilo rovno predo mnou a moje ľaknutie s výkrikom smerovalo rovno do Nickovej náruče. On sa pozeral hore a ja na svoje biele topánky. Ktoré už boli od inej farby môžete hádať od akej. Áno od červenej. Predomnou ležalo telo s odseknutou hlavou, rukami a aj nohami. Takže krv s neho tiekla jak s kohútika.
,,Panebože." Povedala som a ťahala Nicka odtiaľ.
,,Žeby to telo spadlo zo strechy?" Poznamenal Nick a ja som sa pozrela hore. Žiadny balkón ani otvorené okno. Aj keď tuto chlapovi alebo žene niekto s okna musel pomôcť. Pochybujem žeby sa telo samo doplazilo ku oknu. Nikdy niečo takéto nehovorte dvakrát.
,,Čo to?" S tela sa zažal vytvárať chlapík. Začali mu dorastať všetky končatiny ako prvá išla hlava. Potom nohy, na ktoré sa hneď postavil a pozeral sa na svoju dorastajúcu ruku.
,,Zázrak čo?" Hovoril. ,,To všetko len vďaka pánovi." Hovoril ďalej a potom sa ma snažil chutiť. Ja som sa samozrejme hneď od neho snazila dostať čo najďalej. Nick ma chytila za ruku a vbehli sme niekomu do domu. Hneď ako sme zavreli dvere som počula tresnutie niečoho na zem a tak isto aj rozbitie.
,,Dobrý." Áno jasné Zoe, prvé čo ti napadne je práve toto. Predomnou stála starka a na zemi tácka s dobrotami.
,,Čo robíte v mojom dome?" začala sa na nás valiť kopa otázok.
,,Prepáčte, mohla by som si zavolať?" povedala som a dúfala, že prejde jej panika.
,,Prosím?" Pozrela dosť čudn na mňa.
,,To ste ešte nikoho nevidela telefonovať?" Pošepkala som. Nick sa pousmial.
,,Myslím že nie niekoho kto mi vletel do domu." Odpovedala a na dverách sa ozvalo klopanie. V podstate som mu už iba "odpovedala" krikom.
,,Však to nieje ten dorastajúci chlap?" Oddialila som sa od dverí a stará pani chytila do ruky telefón so slovami ,,volám políciu".
,,Nemali by ste otvoriť?" Opýtal sa Nick a ona to fakt išla spraviť. Ja som po Nickovi pozrela dosť vážnym pohľadom. On ma zobral po schodoch do spálne. Hneď ako sme tam vyšli zatarasili sme dvere. Myslím že ak príde hocikto, už sa sem nedostane. Začala som vytáčať sestrine číslo a snažila sa jej všetko vysvetliť.
,,Zoe ja viem že si tam nechcela ísť ale nerob s toho hneď podivné zázraky." Zasmiala sa Ell keď som jej všetko vysvetlila.
,,To ako fakt? Hovorím pravdu!" povedala som rozčúlene.

,,Je tam Nick?" Bolo mi jasné že to chce račej počuť od neho a tak som mu podala môj mobil. V podstate tomu uverila. Moja sestra ma niekedy fakt nemá rada.
,,Tak čo keby sme ušli oknom?" Povedala som po chvíli rozmýšľania.
,,A potom by sme zašli za Charlotte a prídeme na to čo sa to tam deje." Pokračovala a Nick už rozmýšľal ako sa dostaneme dolu s okna. V podstate to nebolo až také ťažké. Stačilo len pospájať zopár obliečok, spustiť ich dolu a dostať sa odtiaľ preč. Pripadala som si ako vo filme. Utiekli sme cez jej docela udržovanú záhradu, ibaže bežala som tadiaľ ja a tak z jej s kvetov toho moc nezostalo.
,,Ty každému všetko takto kazíš?" Opýtal sa Nick keď už sme vybehli na cestu.
,,To nebolo naschvál." Povedala som.
,,No iste. Za kým že to ideme?" Opýtal sa. V skratke som mu povedala kto je Charlotte. Samozrejme že som mu nepovedala o tých jej divných chvíľach -to by asi chlapec račej ušiel. Naše domy neboli ďaleko a keď sme tam prišli Ell nás už čakala Sedela pred dverami a bolo na nej vidieť že je netrpezlivá. Hneď ako nás zbadala rozbehla sa mi naproti. Silno ma objala.
,,Mali by sme zájsť na dáke kurzy karate." Povedala Ell.
,,Prečo?" V podstate som čakala na iné privítanie.