Creepy house

11. Časť

Ell:

Ležala som na posteli s knihou v ruke a čakala na Zoe, ktorá si išla sadnúť von na terasu. Bola som tak začítaná do pútavého príbehu, že som si ani nevšimla, kedy prišla. Len zrazu ležala na posteli a mala ruku cez oči. Tú zranenú. Moc som nechápala ako je možné, že ju to ani nebolí. Predsa len pre chvíľou ju uhryzol vlk. Teda okolo obedu. Do knihy som vložila záložku a položila ju na nočný stolík. Tichým krokom som sa vybrala na jej posteľ a sadla si vedľa nej. Ešte stále ležala.

,,Čo ti je?" Opýtala som sa dosť hlasno a zo Zoe myklo. Dala si ruku na čelo a usmiala sa.

,,Vôbec nič." Odpovedala a pozrela sa na strop. Ešte stále s úsmevom.

,,Nie som slepá." Povedala som kus naštvane. Ona sa zasmiala.

,,Začala som chodiť s Nickom." Povedala a ja som po nej vyvalila oči.

,,Fakt?" Opýtala som sa.

,,Vždy si chcela aby sme boli spolu nie?" Opýtala sa ma a ja som kladne kývla hlavou. Objala som ju. Hneď potom sme sa rozhodli ísť spať. Ľahla som si na jej posteľ a obe sme tam zaspali. Asi po štyroch hodinách som sa prebrala na to, že mi je zima. Rukou som nahmatávala Zoe, ktorá tam nebola. Otvorila som oči a zapálila nočnú lampu. Poobzerala som sa naokolo, bolo otvorené okno a na stene škrabance ako od dákeho veľkého zvieraťa, prstom som po tom prešla a ostala mi tam krv. To čo to zaškrablo sa pri tom zranilo.

Pred pol hodinou:

Zoe:

Spánok bol asi ten najlepší aký som kedy zažila, až kým neprišla tá nenormálna bolesť brucha. Ako keď ste hladný ale tak veľmi že by ste zjedli aj slona. Zo sekundy na sekundu som sa prebrala a stláčala si brucho. Ell ešte spala a ja som ju nechcela budiť. Pomaličky som sa dostala do kúpeľne a z poličky som začala vyťahovať lieky. Takú bolesť som necítila ešte ani pri krámoch, stále sa to stupňovalo a už nie len v bruchu. Bolesť stále rástla až sa dostala do nôh aj prstov. Keďže som grambľavá, lieky mi padli na zem. Pozrela som sa tam ale nedokázala som sa zohnúť. Moje ruky začali rásť a vystrčili sa mi pazúre. Pozerala som sa do zrkadla a moje oči začali žltnúť v ústach sa mi totálne robila pohroma. Zuby som mala špicaté viac ako ihličky a rýchlo rástli. Hneď ako som sa v zrkadle zbadala, buchla som zadkom do poličky za mnou. Popadali odtiaľ dáke hovadiny, ktoré potreba do kúpeľne. Moja panika bola veľká a tak som vybehla hore za sestrou. Zastavila som pred posteľou a len na ňu pozerala. Počula som každý buchot jej srdca a niečo v mojej hlave mi hovorilo aby som ju zabila. Ibaže moja ľudská stránka to nechcela dovoliť a tak som otvorila okno a poškriabala stenu. Potrebovala som sa trošku zraniť pretože som jej nechcela ublížiť. Ako keby nič, vyskočila som s okna a dopadla na nohy ktoré už neboli ľudské, bola som zviera. Les bol môj domov a tak som sa k nemu rozbehla. Moje štyri nohy utekali rýchlo a ani som si nevšímala kam v podstate bežím, išla som cez potok, trávu a aj cez malé stromčeky. Tma mi až tak nenaháňala strach. Chcela som len ujsť od všetkých ktorých milujem. Bežala som strašne dlhú dobu až som sa zastavila. Predo mnou sa rozprestierala veľká lúka, nikde ani noha. Lúka bola tak trošku vyvýšená a ja som sa zahľadela na mesiac. Bol tak prekrásny, moje hrdlo chcelo vydať zvuk. Dať najavo, že je to ten najkrajší spln aký som kedy videla. Začala som zavýjať a spoza mňa sa ozval presne ten istý zvuk. Bolo to ako ozvena, ale nebola. Bol to druhý vlk. Zahľadela som sa do tmy. S ušami som počula omnoho lepšie, počula som ako trepe moľa krídlami a počula som kroky. Smerovali ku mne. S lesa sa približovala postava. Chlapčenská. Skrčila som sa do vysokej trávy a hlavu zaborila do labiek. Kroky zastali a ja som netrpezlivo čakala čo sa bude diať. Na mojom chrbte som zacítila teplú ruku, prehnala sa mojou huňatou srsťou až som prestala dýchať.

,,Poď so mnou." povedal chlapec a ja som sa zodvihla zo zeme. On kráčal naspať do lesa a ja za ním. Sama neviem prečo som išla, niečo mi hovorilo, že to musím spraviť. Chalan ma zaviedol medzi dva veľké kopce. Už som ani nevedela kde sa nachádzam. Vošli sme do údolia, kde sa to hemžilo ľuďmi. Niektorý po mne zazerali a druhý si ma ani nevšimli. Chalan vošiel do jedného domu a ja som zastala pred prahom. Pozrel sa na mňa.

,,Potrebuješ pozvánku?" opýtal sa a popri niečo hádzal do misky, ja som zatiaľ vošla do domu. S radiátora dal dolu uterák a hodil ho po mne. V miske rozmiešal tie somariny.

,,Nebude to príjemné." povedal a vylial na mňa cely obsah misky. Otočil sa. Ja som nechápala čo sa deje ale zistila som to rýchlo. To čo na mňa hodil prinútilo moje telo vrátiť späť. Už zas som bola človek, nebudem tu opisovať ako moc to bolelo pretože tá bolesť je neopísateľná. Keďže som bola bez oblečenia dala som si okolo seba ten uterák.

,,Som Ben." otočil sa na mňa s vystretou rukou, moc som mu nechcela podávať ruku a to z dôvodu, že by mi padol uterák. "Zoe." zašepkala som. On mykol obočím a odtiahol ruku späť.

,,Tak teda Zoe, ako si sa stala vlkodlakom?" opýtal sa. Moja tvár zostala len nemo pozerať.

,,Uhryzol ma vlk, teda ak sa to stalo kvôli tomu." zas som zašepkala. On sa pousmial.

,,Si zaujímavá." povedal. Nevedela som čo odpovedať a tak som otázkovo povedala "dík?"

,,Prepáč, že tu nemám žiadne oblečenie." povedal a ja som sa posadila vedľa neho na gauč. Len som mikla plecami a stále držala uterák. Moja hlava neblúdila v tom čo sa práve stalo. Myslela som na Nicka a Ell. Určite sa budú báť keď len tak zmiznem. Neviem si ani predstaviť čo spraví sestra keď sa zobudí.

,,Naučím ťa ovládať vlka, keby si chcela." vytrhol ma z myšlienok Ben.

,,Teba tiež pohrýzol vlk?" opýtala som sa a čakala na jeho odpoveď a on sa zas pousmial.

,,Nie hocijaký, pohrýzol ma ten istý. On je hlavný a keď kohokoľvek pohryzie stane sa z neho táto beštia. Je nás celá svorka, čo je už pre nás slabé slovo." vtedy som to pochopila, zrejme len jeden môže premieňať ostatných a práve preto pohrýzol mňa aj Bena.

,,Všetci tí čo sme okolo nich prechádzali boli vlkodlaci?" kládla som ďalšiu otázku. Ak sa mi začať môj nový vlčí život, chcem vedieť o tom všetko. Ben kladne prikývol.

,,Ale už bude čas zbaviť sa ho. Ten kto ho porazí bude mať na starosť svorku." povedal dosť zamyslene. Určite si každý vlk brúsi na to miesto zuby. Možno nebudem výnimka.

Chvíľu ticha vyrušil divný zvuk, niečo ako trúbenie na hudobný nástroj. Ben vybehol von s domu a ja som sa rozbehla za ním. Každý jeden ktorý bol v tejto doline stál a pozeral a veľkého vlka. Bol celý dotrhaný a veľmi starý. Došlo mi, že je to ten ktorý ma uhryzol. Jeho zuby ceril tak aby ich videl každý jeden s nás. Hneď ako prechádzal popri niekom pripojili sa za neho. Takto za sebou ťahal už polku svorky. Keďže to spravil aj Ben, spravila som to aj ja. Moje bosé nohy stúpali na ostré no zároveň ploské kamene. Vedela som, že nemôžem vyjsť z davu a tak som kráčala ďalej, aj napriek tomu že ma rezali kamene. Takto zoskupený sme prišli až na dáku blízku lúka všetci dokopy sa začali meniť na vlka a Ben sa rýchlo prisunul ku mne.

,,Len mysli na tvojho vlka a zmeň svoje srdce." hneď po tom ako to dohovoril začal sa meniť a ja som tam stála a nechápala čo mám spraviť. Skúsila som zavrieť oči a myslieť ma to že som vlk ibaže to nepomáhalo. Ako myslel zmeniť srdce?

Poriadne som sa nadýchla a už to začalo. Premenila som sa a na mojom chrbte ležal uterák. Jednou polkou na zemi. Veľký vlk sa postavil do stredu kde všetci vytvorili kruh. Začala sa nekonečná bitka pri ktorej sa niektorý odvážlivci snažili vlka skoliť. Niektorým sa to skoro aj podarilo, cítila som silný stisk na mojom chrbte a nejakým spôsobom som sa ocitla v bojovom kruhu. Starý už vysilený vlk sa po mne rozbehol a ja som sa nestačila čudovať akú mám silu. To, že som ho dorazila asi nečakal nikto a práve tak sa so mňa stala vodkyňa svorky.

Ahojte ľudkovia!

Čo hovoríte na Zoe vlkodlaka? ☺

Dúfame, že sa vám časť páčila a čoskoro bude ďalšia. Samozrejme, ďakujeme že to čítate.

We love you ♥