Creepy house

12. Časť

Zoe:

... v minulej časti ...

,,Dobrý deň, moje meno je Zoe.. Zoe Adamsová. Som tu s jediného dôvodu.. chcem bojovať za naše práva! Za to aby sme mohli byť slobodní ako ostatní! Pretože už teraz patrím k vášmu ľudu a chcem pre nás to najlepšie." Môj preslov sa asi vlial do sŕdc ľudí a začali mi tlieskať, vískať a ja som cítila šťastie.

~ ~ ~

Zišla som medzi môj ľud. Poniektorí sa ma chceli dotknúť ale ja som nechápala prečo. Môj rozum a tak isto aj srdce chceli byť vlkom. Druhá premena nebolela až tak veľmi a ja som sa po chvíli ocitla v hebkej kožušine. Tak ako som kráčala dopredu začali sa premieňať aj ostatní. Keďže som sa stala vodcom svorky, musela som ísť ako prvá. Do vojny. Naši zubatí nepriatelia sa nachádzali neďaleko. Nie, nie sú to upíri. Ich meno som si nezapamätala. Od Bena viem, že sú veľmi silný a odhodlaný nás zabiť. Sú vyšší ako ľudia a majú veľké a špicaté zuby. Ževraj väčšie ako upíri. Ich oči majú červenú farbu, nerastú im vlasy a nechty, vždy chodia zahalený do dlhých plášťov a na hlavách mávajú kapucne.

Celá moja svorka sa rozbehla cez hustý les, na čele so mnou. Moje nohy utekali neuveriteľnou rýchlosťou a ani som sa nenazdala, stáli sme na veľkej lúke.

Olivia Fisher:

Predomnou leží krabica. Alebo skôr truhla. Ešte stále je zamknutá a ja s obavami stláčam kľúč v ruke. Moja rozrtasená ruka opatrne vloží kľúč do zámky a moje oči sa prizerajú čo v truhle leží. Začala som vykladať na stôl sviečky. Pozrela som na ostatných ktorý sedeli za stolom. Strašne som sa bála toho čo malo nasledovať. Connor začal sviečky ukladať do kruhu a Betty do stredu uložila striebornú misku. Ja som chytila nôž a jemným ťahom som nakvapkala do misky krv. Sadla som si na stoličku a chytila Betty a Megan za ruky. Takto sme sa všetci pochytali a Oliver začal čítal list, ktorý pred ním na stole ležal. Moje srdce bilo neuveriteľnou rýchlosťou. Zavrela som oči a tak ako aj ostatný, opakovala som slová ktoré Oliver vyslovil. Vedela som čo malo nasledovať. Moje oči sa otvorili. Keďže sa nič nedialo uľavila som. Asi tak na sekundu. Nad stolom sa objavila ona. A len mávnutím ruky moje hrdlo prestalo dýchať a moja hlava bola tak naplnená bolesťou, že som prestávala vidieť..

~ o 2 týždne ~

Ell:

Dva dlhé týždne. Najdlhšie v mojom živote. Najťažšie bolo povedať Nickovi, že Zoe je len u starkých. Musela som mu klamať pretože inak by sa o ňu bál aj on a to by som fakt nepotrebovala. Charlotte si zrejme zas spravila výlet do minulosti, pretože už dva dni ju neviem nájsť. Možno si duchovia niekedy opakujú svoju smrť. Možno práve to je peklo.

Dnešné ráno sa začalo dosť zle. Celú noc som nespala, takže moja záchrana bola káva. Pretože bez nej by som nemala energiu. Zaliala som ju sadla si za stôl, pozrela sa pred seba kde vždy sedávala Zoe. Na stole ležali noviny a ja som si ich začala čítať. Okrem politiky som sa odtiaľ skoro nič nedozvedela. Keďže je ráno a škola neni rozhodla som sa ísť za Nickom. Zaklepala som na dvere. Prechádzali sme sa po dedine, jeden starší dom dominoval medzi ostatnými. Kúsok dávnejšie som sem chodiebala so Zoe a tak mi tam napadlo ísť aj teraz. Dvere domu sú prebúrané, práve preto som tam hneď vošla. Smrad bol nechutný a trošku ako spálenina. Jedna izba mala pootvorené dvere a ja som ich pomaličky otvorila. Najväčšia chyba. Našla som piatych ľudí, vypálené oči, bledý ako stena. Sedeli za stolom na ktorom boli poukladané sviečky a v strede miska. Žeby prípad?

,,Sprav fotky." povedala som Nickovi.

,,Načo?"

,,Je to prípad. Kto by takto vypálil oči? Plus cítim tu takú divnú atmosféru."