Creepy house

8. Časť

Zoe:

Konečne nastal deň keď mi dávali dolu sadru. Leto a s ním prázdniny sa blížili a ja som sa jej konečne zbavila. Bola som tam s mamou a Ell. Moja ruka už bola skoro ohybná, samozrejme že som dostala od doktora upozornenie, aby som s ňou ešte veľmi nehýbala. Vyšli sme z čakárne a tam ma čakalo prekvapenie. Charlotte a Nick stáli na chodbe a obaja sa usmiali keď som vyšla s dverí. Úsmev som im opätovala. Ell zazvonil mobil a na chvíľu sa od nás odtiahla.

,,Čo tu robíte?" Opýtala som sa ich a oboch objala.

,,Prišli sme ťa pozrieť." Odpovedal mi Nick.

,,Ruka je už v pohode?" Opýtala sa ma Charlotte a ja som kladne prikývla.

,,Zlato, ak dačo budeš potrebovať zavolaj, jasné?" Povedala mama a ja som zas prikývla. Dala mi pusu na čelo a odišla.

,,Išla do roboty?" Opýtal sa Nick keď už mama bola vo veľkej vzdialenosti.

,,Áno ako vždy, odkedy odišiel otec nič iné nerobí." Povedala som, ,,O otcovi som vám ešte nehovorila. Žije, ale neviem kde. Mal dáke hobby ktoré ho zrejme zaujímalo viac ako ja a sestra. Od vtedy som ho už nevidela ani o ňom nepočula."

,,Práve som mala dosť čudný telefonát." Pripojila sa k nám Ell, všetci sme na ňu pozerali a čakali ako bude pokračovať.

,,Volala mi dáka Riley, hovorila že jej naša suseda povedala o nás. Že riešime záhady a že jej sa jedna stala a chcela aby sme vyriešili čo sa stalo." Povedala.

,,Chcete tam ísť?" Ozval sa Nick, pretože nikto z nás nič nepovedal. Ja som sa na neho zamračila.

,,Tak vás dvoch si určite berieme zo sebou." Zaznela moja odpoveď dosť jasne.

,,Ja by som nemala ísť." Povedala Charlotte a rovno aj kráčala ku schodom, ktoré smerovali dolu. Ku vchodu a východu s budovy. Ell po nej začala kričať jej meno. Ibaže potom povedala niečo čo som nepochopila. "Carolinne" zaznelo a ostalo úplne ticho. Charlotte sa zastavila. Stála otočená k nám zadkom a bola ticho.

,,Carolinne, tvoje druhé meno. Viem o tom, o všetkom. Pozri my ťa máme radi nech sa ti stalo čokoľvek, nech už si ktokoľvek. Nezaujíma ma s akého si roku alebo čo s teba práve teraz ostalo a prečo sa správaš tak divne. Je to tým že si zblúdená duša." Dopovedala a ja som zostala s otvorenými ústami.

,,Aká duša? Čo?" Začala som triasť sestru aby mi odpovedala. Charlotte sa otočila.

,,Carolinne ma volala len jedna osoba, ale veľmi si na ňu nespomínam." Povedala a prišla ku nám.

,,To je fajn." Objala ju Ell. Hneď po tom nám vysvetlila čo sa deje a prečo vie to jej meno, dokonca povedala kde má Charlotte svoje telo. Samozrejme, že nikomu nenapadlo sa tam ísť pozerať. Riley povedala sestre adresu a tak sme sa tam prepravili autobusom. Hneď ako sme vystúpili stali sme pred domom, kde sa to stalo. Riley nám dala adresu Lindy. Dom bol otvorený. Medzi dverami bola strhnutá policajná páska. Všetci sme sa rozdelili aby sme poriadne poprezerali celý dom. Ja som mala na starosť miesto činu. Čiže obývačku. Kreslá boli na oproti sebe a v strede stolík. Dva poháre. Na jednom bol červený fľak od rúžu a na sedačke kde zomrela Linda bola retiazka. Zlatý krúžok a v ňom kostra. Vzala som ju do ruksaku.

,,Asi niečo mám." Zakričala Ell, rýchlo som sa za ňou pobrala.

,,Nemám tušenie čo to je, ale vyzerá to ako kosť sú na nej vyryté dáke čudné znaky." Pokračovala Ell keď už sme sa všetci zišli v kuchyni. Hodila som jej ruksak a Ell tam kosť položila.

,,Nemali by sme ísť za Riley?" Opýtal sa Nick. Vzala som tašku a kus sme sa prešli. Ell zaklepala na dvere. Otvorila nám žena.

,,Vy ste Riley?" Opýtala sa Charlotte. Žena prikývla a naznačila nám že máme vstúpiť do jej domu.

,,Takže vy ste niečo ako krotitelia duchov?" Začala sa vypytovať. Všetci sme si prehodili pohľady.

,,Nezaoberáme sa len duchmi." Povedala som. V podstate sme sa ešte o ducha, ak nerátam Charlotte nezaujímali.

Riley ostala ticho a po chvíli naznačila aby sme prešli do jej kuchyne, totižto sme stáli na chodbe. Kuchyňa bola zafarbená do zelenej a šedej, stôl s barovými stoličkami bol oproti sporáku a linke. Sadla som si na strednú sedačku a vedľa mňa sa posadili aj Ell a Charlotte. Nick ako gentleman ostal stáť.

,,Dáte si niečo?" Opýtala sa Riley.

,,Nie ďakujeme, sme tu predsa kvôli Linde." Povedala som a Riley si sadla na dáku stoličku pred nami. Chytila si rukou ústa a nos ako keď sa chcete rozplakať, ibaže to nemôžete pretože ste na verejnosti. Trošičku vzlykla ale neplakala.

,,Prepáčte. Ja sa len snažím robiť svoju..."

,,Prácu." Doplnila má Ell.

,,Mohli by ste nám prosím povedať či poznáte toto?" Hneď po tom ako som to dopovedala s tašky som vytiahla retiazku a položila ju na stôl.

,,Áno poznám, patril Linde. Mala ho od svojho priateľa."

,,Kostru?"

,,Ona si veľmi potrpela na kostrách. Neviem prečo ale vždy sa jej také zle vecičky páčili."

,,Ten jej priateľ, oni spolu žili?"

,,Nie.. v podstate som ho ani nikdy nevidela, dokonca ani včera."

,,Ako včera? On bol v dome?"

,,Áno prišiel niečo doniesol a keď odišiel sa to stalo." Môj a Rileyin rozhovor sa práve skončil. Vymenila som si pohľad so sestrou.

,,Ešte jedna otázka." Povedľa Charlotte, Riley na ňu pozrela už so slzami v očiach.

,,Hovorí vám niečo, kruh v ňom klobúk čarodejnice a v ňom štvorec?" Opýtala sa. Mne hneď došlo čo tým chce povedať. Bol to jediný znak ktorý som si všimla na kosti. Riley sa zamyslela v jej očiach bolo vidieť to ako nám chce pomôcť.

,,Myslím že taký znak tu má jeden bar." Povedala.

,,Mohli by ste nám dať fotku Lindy?" Opýtal sa Nick. Riley vytiahla fotku a opatrne mu ju podala. Nick sa usmial poďakoval a naznačil nám že je čas ísť.