Creepy house

7. Časť

Súčasnosť

Zoe:

Na hodinách ukazuje 06:00, celú noc som nespala kvôli zmiznutiu Ell. Tak isto mama. Hľadali sme ju snáď všade. Okrem jedného miesta. Dnes nejdem do školy a práve preto som sa rozhodla, ísť sa tam pozrieť. Keďže Charlotte je tiež preč mohla som vziať už len jedného človeka. Mama odišla do roboty 06:30 a ja som sa vzápätí vyparila s domu. Zaklepala som na dvere.

,,Ahoj Bonnie, je doma Nick?" Nickova mladšia sestra Bonnie je trošku divná. Popravde, nepoznám ju extrémne dobre, ale príde mi až moc decká. Trvalo asi 3 minúty kým so žuvačky, ktorú práve žuvala spravila bublinu a konečne mi odpovedala a to tiež len "ok" ako keby to nemohla povedať skôr. Čakanie netrvalo dlho. Vyšiel pred prah dverí a kývol hlavou, ako pozdrav.

,,Ahoj, mám problém." Povedala som.

,,Fajn, čo sa stalo?" Odpovedal a ja som kývla "nenápadne" hlavou aby si všimol, že nás počúva Bonnie. Ona zakrútila očami a postavila sa rovno vedľa neho. Jej úsmev bol tak strašný, že som mala chuť jej tresnúť poza ucho.

,,Choď sa chystať do školy." Povedal jej Nick, trošku zdvihol hlas.

,,Jasne a ty zostaneš doma.. Toto není spravodlivé." Začala sa rozčuľovať, aj keď znela že to má totálne na háku.

,,Stupaj." Nick ju otočil strčil do domu a zavrel dvere.

,,Sorry za ňu. Niekedy by som ju.."

,,Hej to poznám." Skočila som mu do reči. Obaja sme sa nad tým pousmiali.

,,Tak problém je ten, že nemám tušenie kde je Ell. Teda mám tušenie ale nechcem tam ísť sama." Povedala som a zdrapila ho za tričko.

,,Zoe, Bonnie nepôjde do školy ak tu nebudem." Povedal a ja som zastala a povedal len "sestry."

,,Tá tvoja by išla veľmi rada ale moja je.. proste moja sestra." Povedal a vošiel do domu, ja som zastala v dverách na prahu. Trvalo dlho kým sme ju dostali von s domu. Plus ak by nebola v škole tak by Bonnien spolužiak volal Nickovi. Takže tam musela ísť.

Keď už konečne odišla prišli sme ku Charlottinmu domu. Zastala som rovno pred dierou v podlahe.

,,Myslíš že tam padla?" Opýtal sa Nick. Ja som kladne prikývla.

,,Zo zadnej strany domu sa dá dostať tam dolu." Hneď ako zazneli moje slová obišli sme si dom. Dvierka boli ešte stále otvorené.

,,Ako si vedela že tu sú dvierka?" Opýtal sa Nick ešte pred tým ako sme tam vošli a ja som popri tom vyťahovala z ruksaku baterky. Áno, skoro všade ten ruksak nosím so sebou.

,,No.. ja som raz spadla do tej diery. Ell našla túto chodbu aby ma zachránila." Hovorila som už keď sme vychádzali dnu. Baterka svietila až na počudovanie veľmi dobre. Väčšinou zvykla strašne blikať. Prechádzala som s baterkou steny dokonca som si všimla schody, nemám ani tušenie ako vedú. Samozrejme všade boli pavučiny a konečne som našla drevo ktoré tam ostalo po mojom padnutí. Ell tam však nebola. Baterkou som zasvietila na zamurovaná stenu. V rohu bola krabica.

,,Bola tu tá krabica?" Opýtala som sa.

,,Mňa sa nepýtaj." Odpovedal Nick. Hneď po tom ako to povedal som mu zasvietila do kxichtu.  Zatváril sa trochu nasrane a ja som sa na tom zasmiala. Po chvíli sa zasmial aj on.

,,Poďme pozrieť čo v nej je." Povedal a prišiel ku krabici.

,,Je dobre zaprášená." Odfúkol z nej prach. Ja som ju opatrne otvorila. Vyletel z nej prach rovno na mňa. Rukou som si oprášila tvár.