Creepy house

2. Časť

Zoe

Chcela som ujsť mojej sestre no posledné čo si pamätám je pád do hlbokej tmy. Počula som ako za mnou kričí či som v poriadku ale nemohla som odpovedať. Upadla som do spánku.

Ell

,,Musím sa tam nejako dostať a vziať Zoe von" povedala som a hľadala som nejaké schody alebo lano. Prešla som celý dom ale nič okrem asi meter dlhého lana som nenašla. Všetko tu bolo od prachu a pavučín. Kuchyni bolo všetko porozbíjané a poničené. Všade behali myši a spoločnosť im robili muchy. Začala som sa obzerať po zemi, či niekde nenájdem dvierka do pivnice, no nikde nič. Skúsila som vyjsť z domu von či tam niečo nenájdem. A našla som. Zo zadnej časti domu boli dvierka, ktoré som otvorila a vošla som dnu. Boli tam staré schody, ktoré sa podo mnou hneď rozpadli. Všade bola tma a smrad, takže so šla stále rovno. Po chvíľke som zbadala na zem svietiť svetlo z vrchu a už som vedela že som našla sestru. Pribehla som k nej a odhodila som z nej dosky.

,,Zoe! Vstávaj!" kričala som na ňu no neprebrala sa. Skúsila som či má tep, ako nás to učili v škole, no našťastie ho mala. Tak som sa rozhodla že ju preberiem fackou. Prepleskla som ju dvakrát a hneď sa prebrala.

,,Ell? Prečo ma fackáš?" povedala Zoe a ja som si hneď vydýchla.

,,Si v poriadku Zoe? Nič ti nie je?" Spýtala som sa a pomohla som jej vstať.

,,Hej, nič mi nie je" odpovedala a pomaly začala kráčať.

,,A čo môj mobil? Kde je?" začala som byť nervózna keď mi neodpovedala.

,,Kde je môj mobil?" zastavila som ju. Pomaly ho vytiahla z vrecka na rifliach a podala mi ho. bol zlomený na dve polky.

,,Si normálna?! Tak to ti veľmi pekne ďakujem. Bože, keby si mi ho nebrala tak by sme tu vôbec nemuseli trčať!" kričala som na ňu, no potom mi došlo, že aj ja mám na tom kúsok viny. Nemala som ju fotiť.

,,Mali by sme odtiaľto odísť" povedala Zoe.

,,Zrazu chceš odísť" povedala som a Zoe to naštvalo.

,,Teraz sa tu snáď nebudeme hádať? Vypadnime odtiaľto a hádať sa môžeme doma" povedala Zoe. ,,Nezdá sa ti tá stena nejaká divná?" povedala Zoe a obzrela som sa tým smerom.

,,V tomto dome je všetko divné. Buď rada že si ho nevidela celý. Ale fakt.. tie tehly sú úplne inej farby než ostatné" povedala som a Zoe sa k nim začala približovať a chytať ju. Rýchlo som ju schmatla.

,,Čo to robíš? Nechaj tu stenu na pokoji a odíďme odtiaľto kým je čas" povedala som ale Zoe to bolo očividne jedno.

Zoe

,,Prestaň panikáriť. Čo ak tak niekto zamuroval poklad? Alebo nejaký trezor s peniazmi?" povedala som no sestra si stále mlela svoje.

,,Alebo mŕtvolu.. nechcem s tým mať nič spoločné. Neviem ako ty ale ja idem domov" povedala Ell a rýchlo kráčala preč. Chytila som ju za ruku a povedala:

,,Prosíím. Ell pomôžmi s tým. Iba sa tam kukneme a hneď odídeme. Prisahám" povedala som aj keď som tomu sama neverila. Ale podarilo sa.

,,No dobre. Ale hneď potom pôjdeme hej?" spýtala som sa aj keď som jej neverila, ale čo už, je to moja sestra a nemôžem ju tu nechať samú.

,,Jasné" povedala som a podala som sestre kladivo ktoré ležalo pár metrov od nás. Už sa chystala udrieť do steny, keď sme v tom zrazu obidve započuli neznámy hlas.

,,Nerob to" povedal ten hlas. Znelo to ako keby to povedalo nejaké dievča. Ja a Ell sme sa hrozne zľakli, pretože sme si mysleli že sme tu samé. Ell sa zľakla tak že odhodila kladivo za seba a keby som sa neuhla, tak by asi skončilo na mojej hlave.

,,Kto si?! A ako dlho si tu?" Zakričala od strachu Ell a z tmy vystúpilo dievča asi v našom veku. Bolo v bielych roztrhaných šatách a malo rozcuchané čierne vlasy. Bolo vystrašené možno viac ako my dve dokopy ale aj tak sa mi nepozdávala. Bola nejaká divná, celá bledá ako mŕtvola.

,,Ja som Charlotte. Kde to som?" povedala vystrašene a s Ell sme si vymenili nechápavé pohľady.

,,Ako to že - Kde som? Ty nevieš ako si sa sem dostala?" povedala som a priblížila som sa k nej.

,,Nie, nič si nepamätám. A ani neviem ako dlho tu som. Prepáčte ale ja musím ísť domov" povedala a chcela odísť..no nevedela kade.

,,Tá tu musela byť fakt dlho. Pozri na jej šaty" povedala som Ell a zrejme si myslela to isté.

,,A kde bývaš?" opýtaĺa sa Ell a išli sme za ňou.

,,V lese s mamou. Máme tam dom a menšiu osadu s ovcami. Mama sa mňa musí hrozne strachovať" povedala Charlotte a ja som si spomenula na tú našu. Už bude skoro večer a my sa túlame niekde po starých polorozpadnutých domoch.

,,Ovce?" začudovala som sa ,,Kto v dnešnej dobe chová ovce?"

,,Prestaň..teraz nie je vhodná doba na rýpanie" povedala Ell a išla ukázať Charlotte východ z tohto domu.

Všetky tri sme vyšli von a rozlúčili sme sa. Tá Charlotte nie je až taká zlá ako na prvý pohľad vyzerá.

,,Tak sa majte. Odtiaľto to mám už kúsok" povedala Charlotte a aj my sme sa rozlúčili.

,,Ahoj, šťastnú cestu" povedala Ell a pomaly sme odchádzali.

,,Ozaj Charlotte" v momente som si zrazu spomenula.

,,Áno?" povedala a otočila sa k nám.

,,Prečo si nechcela aby sme zbúrali tú stenu?" spýtala som sa a veľmi ma zaujímala jej odpoveď.

,,Neviem..proste sa mi to nezdalo ako dobrý nápad. Asi intuícia" odpovedala Charlotte.

,,Aha.. tak ahoj, možno sa ešte niekedy stretneme" zakričala som a ponáhľala som sa za Ell ktorá už bola na ceste domov.

Cesta trvala asi polhodinu s už sa pomaly stmievalo. Ell držala svoj dolámaný mobil v ruke a mne to prišlo ľúto.

,,Prepáč" povedala som a Ell a ona sa len pousmiala.

,,Ale to nič.. veď mobil nie je všetko. A aj ty mi prepáč.. nemala som ťa fotiť." povedala Ell.

,, V pohode.. veď fotky na záchode tiež nie sú všetko" zasmiali sme sa a už sme sa pomaly blížili k nášmu domu. Vonku sedela mama a už nás netrpezlivo čakala.

,,Ahoj mami" povedali  sme a všimli sme si že dnes má celkom dobrú náladu. No tá sa zmenila keď si všimla Eliin mobil.

,,Čo to máš s mobilom pre boha?!" povedala nahnevane mama

,,Vieš koľko stojí nový? A všimla si si že nemáme veľa peňazí?" a už začali tie rodičovské kecy.. mala si si dávať na to pozor.. sto krát som ti hovorila že ho nemáš rozbiť.. a tak ďalej.

,,Mami, to nerozbila Ell.. ale ja" povedala som a mama sa obrátila ku mne.

,,No pekne. Tak vieš čo Zoe? Ten mobil zaplatíš Ell ty" povedala a odišla dnu.

,,Jasné..no najprv budem musieť začať šetriť.. ak nenájdeme náhodou v tom dome poklad, však Ell?" povedala som a všimla som si že sa niečo medzi nami zmenilo. Možno že bolo dobré, že som sa prepadla v dome a aj že sme stretli to dievča. Nakoniec sa možno s Ell prestaneme konečne hádať. No, kto vie..