Creepy house

6. Časť

Zoe:

Sadla som na zaprášené kreslo u Charlotte. Ona a Ell hľadali dáku knihu a ja som tam sedela, akoby som bola extrémne chorľavá.

,,Tak našli ste už niečo?" Opýtala som sa po chvíli, pretože už som sa fakt začínala nudiť.

,,Skús byť trochu trpezlivá." Odpovedala Ell.

,,Keby si mi dovolila pozerať si knihy tak by som bola trpezlivá. Ell, ja nemám rakovinu ale zlomenú ruku s tou tu blbú knihu čítať môžem." Povedľa s rozčúlene.

,,Mám o teba len strach. Si zranená a nechcem ťa s týmto.." zodvihla knihu do vzduchu ,,..zaťažovať."

,,Čo ak žiadna kniha není a stačí na to použiť len svoj rozum?" Nikto mi neodpovedal a tak som pokračovala.

,,Nick to tak spravil tiež. Bez knihy takže sa na ňu vyserte a ideme na nich rozumom." Povedala som a z hlavy som si zložila šatku. Išlo to dosť ťažko, keďže som ju mala zauzlenú aby vyzerala ako mašľa.

,,Teraz nechápem čo robíš." Povedala Charlotte.

,,Nick zabíja spievaním, takže mu zaviažeme ústa skôr ako niečo vysloví. Teda vy."

,,Vaša mama rýchlo behá tak čo keby sme pod ňu vyliali vodu a zmrazili ju" povedala Charlotte.

,,Alebo ju len vezmeme na klzisko." pousmiala sa Ell a hneď sme sa odtiaľ vybrali.

Mali sme fajn plán až na to, že tých premenených bolo viac. To že sme mali plán len na dvoch bolo dosť zle.

,,A čo s ostatnými?" Opýtala sa Ell na pol ceste.

,,To ešte neviem." odpovedala a kráčala som ráznym krokom dopredu. To čo ma poháňalo bol práve strach. Pretože ten vás donúti robiť veci, o ktorých ani sami neviete že vo vás driemu. Blížila som sa rovno ku Nickovi. Stal tam len tak a pozeral do zeme. Ani sa na mňa nepozrel. V ruke som držala šatku. Ell ju chytila z druhého konca a keď sme k nemu priblížili, nestihol ani pípnúť. Charlotte ho vzala za mikinu a ťahala ho za sebou ako dáke vrece zemiakov. Hneď ako sme dorazili ku nášmu domu som zastala. Na lavičke sedela žena, bola mi fakt povedomá. Práve v tej chvíli mi to napadlo. To ona stála vtedy nad telom toho "horiaceho" muža.

,,Čo tu vy robíte?" opýtala som sa.

,,Hah, Zoe. Aké potešenie znovu ťa vidieť. Neviem na akú dlhú dobu udrží tá šatka tvojho frajera." povedala a ja som prekrútila očami.

,,Môj frajer si ju nemá čím odviazať." odpovedala som a naznačila Charlotte aby jej ukázala Nickove zviazané ruky. Nie sme blbé aby sme mu nezviazali ruky.

,,Fúú, idete na to dosť dobre. Asi by som sa mala začať báť, hah." povedala.

,,Ty si tá bohyňa, že je to tak?" povedala Ell.

,,Niekomu to docvaklo trochu neskoro." popri tom si rukou zakrútila okolo hlavy aby nám naznačila že sme trubky. Presne takýto ľudia ma vedia tak moc vytočiť. Z Bohyni začala tiecť voda akokeby sa topila ale na súši. Voda išla z uší úst ktoré sa smiali a aj s očí. Celé jej telo sa premenilo na chodiacu vodu. Bola asi 3-krát väčšia ako ja. Pomaličky som začala dávať jednu nohu za druhou dozadu.

,,Už nemáš čo spraviť Zoe! Môžeš sa len vzdať!" Jej hlas za zmenil na šušľavý a ako z horroru. Mávla jednou rukou a silný prúd vody ktorý pri tom vypustila odhodil Nicka do steny budovy. Charlotte ktorá stála vedľa neho len tak zmizla, zo sekundy na sekundu. Pozrela som sa na bohyňu ktorá sa chystala spraviť to isté aj mne.