Mafiánová dcéra

•1•

Pomaly otváram oči. Zabalená v perinách celá nahá. Do očí mi jemne svietilo slnko. Keď som sa po 20 minútach leňošenia prebrala k životu, siahla som po telefón na stolíku. Bolo 11:27. Ideálny čas vstávať. Nahá som prešla cez spálňu do kúpeľne, kde som sa osprchovala, namaľovala umyla zuby a išla si po oblečenie. Obliekla som si bledo modré roztrhané džínsy a k tomu crop-top v olivovej farbe.
Vzala som telefón a šla do jedálne.

"Dobré ránko, kráska. Vyspala si sa?" spýtal sa otec sediac pri veľkom stole.
"Ahoj oci, do rúžova ako vždy" povedala som s úsmevom a pobozkala som mu líce. Sadla som si za stôl, blízko neho.
"Oci?" spýtala som sa po 5 minútovom tichu.
"Mhm?"
"Budeš mať večer čas ? Chcela by som s tebou niečo prebrať."
"A čo také zlatko?" odpíjal si z kávy a pozeral na mňa.
"Keď vydržíš , tak uvidíš" jemne som sa zasmiala a čakala na jeho odpoveď.
"Kristin, zlatko. Dnes prídem asi o pol noci, dnes asi nie."
"Oci, ja ťa počkám. Nechcem tvoj názor a vlastne ani povolenie. Len ti chcem večer niečo oznámiť a informovať ťa o každej maličkosti."
Pozrel sa na mňa a prestal si upíjať z kávy. Bol to divný pohľad. V jeho pohľade som vyčítala strach, šťastie a zúrivosť zároveň. Neviem to opísať.
"Môžem vedieť, čo zase zamýšľaš? Nechcem žiadne problémy a nie tak aby sa tebe niečo stalo!" Položil si kávu na podšálku, ruky si spojil a oprel o bradu.
"Oci , čo zamýšľam sa dozvieš keď prídeš večer za prvé. Za druhé problémy mať nebudeš ani ty ani ja a nikto z okolia. A po tretie" zapozerala som sa mu do očí a nahodila pohľad vyjednávača.."a po tretie, nič sa mi nestane. Mala som najlepšieho učiteľa vo všetkom!" Povedala som s jemným úsmevom.
"Kristin, ja nedovolím aby si robila niečo, čo nechcem..." prerušila som ho. "Nedovolíš, aby som robila niečo čo nechceš ale chcem to ja! A ja si svoju úlohu splním!" zvýšila som na otca hlas postavila sa zo stoličky a brala si kabelku.
"Idem si zastrieľať keby náhodou" povedala som, zobrala kľúče od mojej Audi R8 a vybrala sa ku garáži. Bola som nahnevaná, ale všetko som mala premyslené! Pri strieľaní sa ukľudním a pôjdem späť domov. Nachystám všetko, na moju prezentáciu a upokojiť otca aby sa nebál. Báť sa bude niekto iný ale otcovi neublížim. Keď som vystúpila z auta v hlbšom lese, chvíľu som počúvala to ticho. Vytiahla som z kabelky cigaretu a zapálila som si. Zrazu som v diaľke videla niečiu postavu ako na mňa zíza. Tvárila som sa, že nikoho nevidím tak som pozerala raz hore potom do boku a vždy nenapadne do blba.

Do piče! Dúfam, že to nie je jeden z Parkerovho gangu. Čo ak zistili že ja som tu? Moje plány by boli v koncoch! Nie nikto nevie o mojej existencii. Profesori podpísali zmluvu o mlčanlivosti a u nás nebol nik donášač. Cigaretu som hodila o zem pristúpila som ju a pomaly nasadla do auta. Osoba tam stále stála na mieste a pozorovala ma. Naštartovala som auto, hneď vytiahla zbraň z kabelky, stiahla som okno na strane spolujazdca. Zovrela som volant do jednej ruky a v druhej držala zbraň. Rychlo som stúpila na plyn a auto sa rozbehlo ako šialené! Postava začala utekať a ja som ju prenasledovala až kým neušla pomedzi stromy. "Do piče!" Zvrieskla som a vybrala sa ihneď domov. Bývali sme pár kilometrov od Berlína pri lese vo vile. Keď som dorazila domov hneď som volala Martinovi. "Kris? Čo sa deje ? Si v poriadku?" Ozvalo sa z druhej strany telefónu.
"Martin musíš ihneď prísť! Musím ti niečo povedať ale je to súrne, príď prosím hneď!" Vystrašene som kričala do telefónu.
"Hneď som tam, počkaj ma tam a nikam nechoď!" povedal už vydesene a zložil telefón.
Bola som vystrašená veľmi. O pol hodiny tu bol Martin. Z mojej pracovne som utekala a otvorila mu dvere. No to prekvapenie. S Martinom bol aj môj otec.
"Oci ja, ja... bola som si zastrieľať ale niekto ma sledoval v lese a, a tak som kľudne nasadla do auta a vybrala zbraň. Keď som išla rychlo za ním ušiel medzi stromami." Obaja sedeli na gauči a počúvali ma. Otec sa len krátko zasmial, nevedela som prečo sa smeje.
"Môžem vedieť, prečo sa smeješ ? To je vážna vec pre boha!" Pozerala na neho a on mal stále úsmev na tvári.
"Vieš je tu niečo, čo som ti ráno po tvojom výbuchu zlosti nepovedal. Tá osoba ktorá ťa sledovala, bol Jake." Jake? Aký Jake?
"Otec o kom to hovoríš ?!" priblížila som sa k nemu bližšie.
"Najprv mi poď povedať to, čo si chcela prebrať večer a ja ti odpoviem, kto je Jake," povedal s kľudom a postavil sa. Pozrel sa na Martina a naznačil aby odišiel. Martinovi netreba nič vysvetľovať, je otcova pravá ruka, tak sa zdvihol a odišiel.
"Ideme?" spýtal sa otec.
"Ak si pripravený, tak áno" chytila som ho za ruku a ťahala do mojej pracovne, kde bolo všetko. Od A po Z.
Otec nechápal načo chcem vlastnú pracovňu. Bol v nej len raz, a to len vtedy keď bola nová. Od vtedy tam neurobil ani krok. A to som bola rada. Otec nemá rád keď sa mu hrabem vo veciach, vo všetkom má svoj poriadok. To isté rešpektuje aj u mňa, aj keď som jeho dcéra, verí mi na toľko aby sa znižoval k prehľadávaniu šuflikov.
"Oci len som ti chcela povedať, že ťa mám veľmi rada a nech urobím čokoľvek, vždy budeš mojím hrdnom," povedala som mu pred dverami pracovne a silno ho objala. Vedela som totiž, že môj plán sa mu nebude povzdavať, ale niekde som začať musela.

Tak prvá časť na svete 🙈
Aký plán Kristin nachystala? 🤗 nemám rada napínanie, ale nemusí byť všetko prezradená hneď v prvej časti 😂🤫
Som rada za každý koment aj prečítanie👌🏻🤩
Bola by som rada za názor lebo ani neviem ako ma napadol tento príbeh 😂🤦🏻‍♀️
💋Eww💋