Mafiánová dcéra

•6•

"Sofia, si tu?" Kričal Peter keď vošiel do bytu.
"Áno hneď som tam" zalričala som naspäť na neho a dávali sme sa s Martinom do poriadku aby Peter nič nevedel.

"Tak, už vieš všetko, ďakujem že si tu bol so mnou." Povedala som Martinovi, keď sme vychádzali zo spálne.

"Hlavne si dávaj na neho pozor."

Zahrali sme divadielko pred Petrom aby nič nevedel.

"Na koho si má dávať pozor? Stalo sa ti niečo?" Oproti nám stál Peter a začal sa pýtať.

"Nie. Nestalo sa nič, iba som sa rozprávala s Benom a máme robiť spolu projekt."

"Aha. Tak už to začína." Povedal a odišiel do kuchyne.

"Dobre Kristin. Ja už pôjdem. Tvoj brat je už tu, nemáš sa čoho obávať." Dal mi pusu na čelo s vybral sa k vchodovým dverám.
"Keby niečo, píšem ti," žmurkla som na neho a odprevadila som ho.

"Čo ste robili v spálni?" Prišiel ku mne Peter a schmatol mi ruku.

"Len sme sa rozprávali. Čo? Zakážeš mi to?" Povedala som nahnevane.

"Rozprávali? Také rozprávky hovor niekomu inému s nie mne!" Pustil mi ruku a odišiel do spálne.

"A ty si dávaj pozor na hubu čo z nej vypustíš! Niekedy je to trápna kokotina." Zakričala som a nahnevaný krokom šla do mojej spálne.

Toho chlapa nemusím. Niečo sa mi na ňom nezdá. Nemám ho rada s nechcem aby tu bol. Nechápem prečo otec  najal takého idiota ako jeho!

Zvyšok dňa sme sa nebavili. Ja som bola viac menej zavretá v spálni. On behal po byte, teda aspoň podľa toho čo som počula. Večer som sa neučila, mala som to ťažko niekde. Ráno som sa nachystala a s Petrom sme sa vybrali do školy.

Zastavili sme pred budovou, bez slova som opustila auto a vybrala sa smerom do vnútra.
"Sofia, počkaj!" Kričal za mnou nejaký chalan. Zastavila som sa a otočila aby som zistila kto na mňa zjape.
"Ben, čo potrebuješ?"
"Chcel som sa s tebou dohodnúť o tom stretnutí a projekte. V piatok máš niečo na pláne?"
"Nie nemám."
"Super tak po škole behneme do kaviarne a tam sa zatiaľ dohodneme čo a ako."
"No.. dobre teda. Keď to musí byť." Otočila som sa na nohe a odkráčala som pri rozvrh aby som zistila kde máme hodinu.
"Jej Sofia už si tu," povedala Mia a kráčala ku mne.
Objala ma a ťahala za ruku asi do učebne.
Celý deň ubehol strsdňe rýchlo. Spoznala som nejakých spolužiakov. Teda menšiu časť. Po škole som volala asi hodinu s otcom, s Petrom som neprehovorila ani slovo. Nebrala som na vedomie, že sa nachádza blízko mňa, ignorovala som ho.

Na další deň som sa prebrala na Petrové kričanie, aby som konečne vstala z posteľe.

"Musíš tak zjapať už o pol 7 ráno?" Vyšla som z izby a pretrela si rozospaté oči.
"Dáma sa nám ráčila prebrať" zatlieskal s rukami, "naraňajkuj sa, dnes do školy nejdeš. Odvediem ťa k Martinovi a on ti povie všetko podstatné."
"Ok." Viac som sa s ním nebavila a tešila sa na lepšiu spoločnosť ako je on.

Peter ma odprevadil k Martinovi s potom odišiel ani neviem kde.
"Ahoj." Povedal Martin s monoklom pod okom.
"Pre boha čo sa ti stalo?" Podišla som k nemu a prešla som mu jemne po modrine.
"Čo?" Zahral to na blbca, "Jaj toto? To nerieš menšie nedorozumenie."
V byte sme boli sami, tak som prešla do obývačky a usadila sa do gauča.
"Peter mi povedal, že mi povieš všetko dôležité, počúvam" uprene som hľadela do jeho očí.
"Chalanovi nič neujde?" Zdvihol obočie.
"Čo?"
"Jasne som povedal, aby ťa sem odviezol bez slova a nie aby ti povedal čo plánujem!" Treskol rukou do steny.
"Nič také sa nestalo nie?"
"Jasné. Chcel som len.." prerušilo ho hlásenie správy na telefone.
Zobral ho do rúk a prekvapene sa pozrel na mňa,"to nie je môj."
Postavila som sa a vzala svoj telefón zo stolíka a pozerala som sa na blikajúci displej.
Neznáme číslo mi písalo správu "ahoj Sofia, tu Ben. V ten piatok, mohol by som ťa pozvať von aj na večer? Okrem kávy koli projektu."

"Do čerta od kiaľ má moje číslo?"
Rozmýšľala som trochu nahlas.
"Čo?" Vyprskol Martin a vzal telefón aby si prečítal správu.
"Opýtaj sa ho." Podal telefon naspäť do mojej ruky.
Nádych, výdych

"Ahoj. Ako si prišiel k môjmu číslu? To by ma zaujimalo 😉"

O chvíľu blinkla správa
"Mám svoje zdroje. Ale nie mám ho od Mii. Prepáč, nebola si v škole tak som si ho vypítal"

Na to som sa pleskla rukou po hlave. Vážne toto spravil?
"Aha no, spýtam sa brata. Nič neslubujem." Odoslala som správu a odložila telefon.

"Mala by si to prijať," povedal Martin po chvíli.
"Prečo si to myslíš?"
"Už ťa pozval von. Takto sa ho môžeš zbaviť rýchlejšie."

Zvyšok dňa ubehol rýchlo. S Martinom sme pozerali filmy, jedli pukance. Naša trasa bola jedine na taletu. Ben mi už neodpísal, ani Peter sa neozval. Takto to bolo fajn. Žiadna dusná atmosféra, žiaden stres, hnev. Len ja, Martin s telka. Jasné aj jedlo je náš kamarát.

*****
Bol piatok a ja som vychádzala zo školy. Učebnice nechcem ani len vidieť a len sa zavrieť do spálne a s nikým nekomunikovať.
"Kde sa tak ponáhľaš?" Zrazu sa pri mne objavil Ben.
"No ja domov prečo?"
"Domov? Nechceli sme riešiť projekt?"
V tom som sa zastavila. Úplne mi to vypadlo.
"Ježiš prepáč zabudla som na to. Tak poďme to dohodnúť."
"Tak poď odveziem ťa a pôjdeme do kaviarne, tam sa dohodneme." Kráčal na parkovisko s ja za ním.

Prišli sme k červenej audine A6, Ben otvoril dvere spolujazdca a ja som nasadla. O chvíľu si sadol na miesto šoféra a naštartoval, auto sa pohlo z miesta a o chvíľu sme sedeli v kaviarni.
"Tak ma napadlo, o čom je vlastne ten projekt?"
"Projekt bude o medzinárodných vzťahoch v Európe. Politika a také blbosti."
"Ahá tak s tým ti ja ale nepomôžem."
Objednali sme si kávy a o chvíľu nám ich čašník doniesol na stôl.
"Prečo nie?" Miešal svoju kávu a pozeral raz na ňu a raz na mna.
"No tomuto sa moc nerozumiem. V Nemecku som chodila na umeleckú a teraz som sa rozhodla zmeniť odbor"
"Aha. A prečo si nepokračovala v umeleckej?"
"Otec mal firmu. Zatiaľ jej šéfuje brat ale keďže on má na starosti už tú svoju, otcovej firmy sa raz stanem šéfkou. A nepomohlo by mi maľovanie na plátno." Vymislela som si príbeh o firme už dávno, ešte v Nemecku.
"Aha tak to veru nie. Tak ak chceš ja spravím projekt s ty sa budeš podieľať na ňom ako divák. Budeme ho robiť spolu ale budem ho robiť ja, ak ma teda chápeš."
"Jasné aspoň mi vysvetlíš všetko okolo toho." Usmiala som sa.
"Veľmi rád ti pomôžem." Usmial sa tiež a ďalej mi vysvetľoval projekt aj keď som tomu nerozumela.
Na káve sme sedeli asi hodinu a Ben ma zaviezol domov.
Zastavili sme pred našim barakom,
"Večer teda pôjdeš von?" Spýtal sa keď som sa chystala na odchod.
"No ja, neviem. Rada by som to tu spoznala." Už som držala kľučku na dverách.
"Fajn tak dnes som tvoj sprievodca, dnes večer ťa vyzdvihnem o 20:00 môže byť?" Jedným očkom žmurkol.
"Dobre teda, teším sa." Usmiala som sa a vyšla som z auta, "maj sa zatiaľ."
"Maj sa?" Pozrel sa nevinne na mňa, "prečo nie ahoj alebo Papa?" Zasmial sa.
"Maj sa sa ti nepáči?" Zasmiala som sa a zatvorila dvere.
Fajn idem sa chystať na večer.