Sedemnásť ročná Kristin mala len jeden cieľ. A to, pomstiť smrť svojej matky.
Jej otec ? Veľký mafián
Vrah matky ? Konkurencia jej otca.
Ona ? Mafiánová dcérka
Mala svoj plán. Plán ktorým vracala úder za úderom. Otec bol hrdý ale nie moc nadšený...
Prešiel už týždeň čo tu býva Alex so synom. Správa sa akoby jej to tu patrilo. Celý deň nepočujeme nič iné len plač bábätka. Ešte že trávim skoro cele dni mimo domu. Ale v noci? To sa nedá vôbec spať. Chodím nevyspata do prace zatiaľ čo ona je každé ráno upravená a bez starosti akoby to nebolo jej dieťa.
Je sobota ráno a ja stále rozmýšľam nad nejakým výletom na celý víkend. Asi si kúpim zájazdy na každý víkend. Nemám chuť pozerať na nich.
Keď som sa odhodlala vstať z mojej postele a verte mi, naozaj sa mi nechcelo a musela som sa prekonávať. Už oblečená som zišla dolu schodmi rovno do jedálne.
Celkom som zostala prekvapená keď sedel pri stole len Robert. Ale na druhú stranu som bola rada.
"Dobré ráno prajem" prešla som okolo neho a sadla si na svoje miesto, "Kde je zbytok?"
"OH, ahoj Kristin. Alex vymyslela nejaký výlet tak Ben sa pridal. Do obeda by mali byť doma." odpil si z kávy.
"Že ma to neprekvapuje, aj ja rozmýšľam že vypadnem niekde na chvíľu."
"Ale večer sa musíš nachystať."
"Kam?"
"Jasne. Mohol som si myslieť že ti nič nepovedal. Večer je akcia otvorenia nášho nového hotela a vy dvaja tam musíte byť." povedal.
"Spolu" nezabudol dodať.
"Ako to že som o tom nevedela?"
"Skoro každé ráno sme sa o tom hoteli rozprávali ale ako vidím nejako si nevnímala." jemná sa zasmial.
"Ako by som aj mohla keď som nevyspatá kvôli plaču dieťaťa" povedala som skôr pre seba ale počul to.
"Mne to tiež nie je po vôli. Ale musíme to vydržať a ono to prestane, uvidíš všetko bude lepšie" usmial sa na mňa a chytil mi pozvbudivo ruku.
"Nerušíme?" spýtal sa hlas z chodby a ani sme si neuvedomili počas rozhovoru, že niekto prišiel.
"Ako bolo na výlete?" spýtal sa svokor môjho manžela.
"Celkom fajn ale malý bol už nervózny tak sme išli domov." obaja si sadli za stôl a malého vzala opatrovateľka.
"Inak, kedy si mi chcel povedať o dnešnom večery?"
"O akom večeri?" pripojila sa do rozhovoru Alex.
"Dnes večer sa otvára náš nový hotel, tak nebudeme doma." odpovedal jej Ben.
"A to ja tam nebudem?"
"A čo by si tam robila? Máme tam byť my ako manželia a ako majitelia. Ty by si mala zostať pri synovi nie?" spýtala som sa jej s menším výsmechom.
"Kristin má pravdu. Ty by si mala byť doma" povedal chladno svokor.
"Prajem dobrú chuť. Dojedla som" postavila sa od stola a odišla.
"Musíš byť na ňu taká hrubá?"
"Áno musím. Tiež idem." postavila som sa a vybrala sa k sebe do izby.
"o siedmej buď nachystaná" stihol Ben zakričať.
Jasne že budem. Zatvorila som dvere a hodila rýchlu sprchu. Jemne som sa namaľovala, vzala som si osobné veci a rozhodla ísť zariadiť nejaké papiere do hotela.
"Kam ideš?" spýtal sa Ben ktorého som stretla vo vchodovej hale.
"To je moja osobná vec nie? Ani ja sa nestarám kde chodíš ty" povedala som chladno.
"Po večernej akcií máme ďalšiu schôdzu. Bude tam veľa mafiánov a my tam musíme byť."
"Áno a pred nimi to ako bude? Aj ich budeme klamať?"
"Budeme musieť. Inak by mi hrozil trest za nemanželské dieťa ktoré mám so ženou ktorá nemá s mafiánmi nič spoločné."
"A ja mám akože kryť tvoj zadok? Tak na to zabudni." zasmiala som sa.
"Naozaj chceš aby sme sa rozviedli? Aby ma vyhodili z mafie? Zabili ma?" spýtal sa tichšie.
"Naozaj chcem z tvojho života urobiť peklo. Presne také aké mám ja. Takže sa neboj. Ja budem tebe aj tej kurve hore znepríjemnovať život veľmi dlho. Ale nech ma nesere. Stále zabúdate na to, že kedykoľvek a kdekoľvek môžem všetko povedať."
"To by si neurobila"
"Ale áno urobila. Ani nevieš s akou radosťou. Ale zatiaľ sa držím a to by ste mali aj vy." bolo posledné čo som povedala a odišla som z domu.
Nemala som chuť bývať pod jednou strechou sním aj s ňou. Jediný normálny a úprimný bol Robert. Som zvedavá čo to bude večer.
Stála som pred mojim veľkým zrkadlom v mojej izbe.
Čierny top, biela krátka sukňa, čierny kabát a čižmy na podpätku. Dnes som si dala na sebe záležať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Čakala som len, nech hodinky ukážu siedmu hodinu a ide sa zahrať divadlo.
Ďalšia krátka nová časť ale čo už narobím 😣 nemám moc veľa času tak som dopísala aspoň tento kúsok ❤️ nezabite ma hlavne 😂😘 na mojom profile vyšiel nový príbeh ktorému sa budem tiež snažiť venovať ale nepôjde to tak rýchlo.. Skúsim si predpísať nejaké časti a upraviť to a budem vydávať nové ❤️ tak isto aj z tohto príbehu ❤️ ďakujem že máte so mnou takú trpezlivosť
