Mafiánová dcéra

28

Večer prebehol rýchlo a pokojne. Teda.

Z mojej strany aspoň.

Čo sa týka Bena, mal 8 zmeškaných hovorov od blondsky.

Ja som si večer na plno užila aj napriek tomu, čo ma večer čaká a prítomnosť môjho manžela.

Museli sme sa správať ako pár roka, veľa novinárov aj hostí.

Teraz sme sedeli v aute a smerovali sme na schôdzu mafiánov. Vraj sa vyskytli nejaké problémy ohľadom obchodov ktoré vlastní Ben.

Ja ako jeho manželka som tam tiež musela byť, keby náhodou bola moja osoba užitočná.

"Čo hovoríš na hotel?" spýtal sa Ben po dlhom tichu.

"Je fajn. Ale unavilo ma to množstvo ľudí" povedala som po dvoch minútach.

"Prišlo viac ľudí ako sme plánovali." bola posledná veta a ďalej sme v ceste pokračovali ticho.

Po pol hodine sa auto zastavilo v opustenom sklade. Človek by povedal, že by sa tam plánovala niekoho smrť ako schôdza ale nechala som to tak.

Vystúpili sme a vybrali sa dnu.

" Nezabúdaj. Si vzorná manželka."

"A ty stále nezabúdaj, že nie sú hlúpi. Stále nevieš, na čom si."

Vošli sme spolu dnu cez veľké kovové dvere alebo ak sa to dá dvermi nazvať. Ocitli sme sa v priestore, kde bola v strede len jedna stolička.

Bolo to celkom strašidelné.

Prešli sme okolo opustenej stoličky az sme prišli ku schodom, ktoré viedli do hornej "kancelárie". Kedysi dávno tu bola firma, ktorá skrachovala, preto to tu bolo veľké a kancelária na vrchu.

Vyšli sme po schodoch a bez zaklopania vošli dnu. Tam už sedeli všetci ľudia vrátane môjho svokra a otca. Všetci sedeli za veľkým okrúhlym stolom a čakali už len na nás.

"Pekný večer. Prepáčte že meškáme, ale ešte nás zdržali novinári. Tak teda vitajte." povedala som milo lebo Ben sa k tomu nemal.

Sadli sme si pri seba blízko svokra, ktorý sedel na čele stola.

"Tak. Som rád že ste sa dostavili na toto stretnutie a myslím, že všetci vieme prečo sme tu. O chvíľu by mali naši muži priniesť muža menom Karl Ernold. Ben vysvetlíš mi, prečo si nedal pozor na jeho platenie?"

"Povedal, že peniaze pošle. Sledovali ho aj naši muži. Podarilo sa mu zmiznúť a teraz sme ho znova chytili."

"Si sa zbláznil?" povedala som ja. "On ti povedal že ži peniaze pošle? Čo si ty za mafiána? Bud teraz alebo nikdy a basta." všetky oči sa pozerali na mňa.

"Prepáč Ben ale tvoja manželka má pravdu. Buď teraz alebo nikdy tak nechápem prečo si mu dal takúto slobodu aby sa vyparil." povedal znova svokor.

"A ja som to mal odkiaľ vedieť že sa vyparí?"

"A kde máš záruku že ti zaplatí?" spýtala som sa ja.

Bolo jasné že keď vám niekto nezaplatí prvý krát nezaplatí vám ani potom. To bola jedna z veci ktorú som vedela ako prvú.

Z rodinnej hádky nás vyrušilo kopanie na dvere, na ktoré všetci upriamili zrak. Dnu vošiel vysoký muž v čiernom.

"Pane, je tu."

"Idem tam ja." postavila som sa a vybrala k dverom.

"Kristin ty ostaneš tu." postavil sa Ben a chcel ma zastaviť.