Mafiánová dcéra

•5•

"Ty si tu nová, však ?" stále na mňa pozeral a čakal na odpoveď.
"No ja, vlastne áno. S bratom sme sa sem presťahovali" usmiala som sa a sledovala tabuľu.
"Těsí ma, ja som Ben" podal mi ruku.
"Sofia" jemne sa usmiala na sekundu som sa na neho pozrela a tiež mu podala ruku. Opäť môj zrak sledoval tabuľu.
"A odkiaľ ste prišli?" odvrátil zrak odo mňa a tiež sledoval tabuľu.
"Z Nemecka." povedala som a snažila sa na neho nepozrieť.
"Z Nemecka a vieš tak dobre po slovensky?" spýtal sa s mierným smiechom.
"Môj otec bol Slovák tak viedol mňa aj brata k slovenčine"
"Otec bol ?" znovu sa na mňa pozrel.
"Áno bol" nahlas som vzdychla na znak "nechcem sa o tom rozprávať"
Celú hodinu sme boli ticho a sledovali čo profesorka rozpráva.

Crrrrrrrr zazvonil zvonček

Ben sa postavil z miesta a s nejakými chalanmi odišiel z triedy.
"Ahoj, ja som Mia" neznáma ale sympatická slečna stála pri mojej ľavici. Bola nižšia, hnedé vlasy hnedé oči.
"Ahoj, Sofia" usmiala som na na ňu.
"Tak ty si z Nemecka?" oprela sa rukami o lavicu.
"Ako vieš?"
"Počula som vás s Benom. Nemecko je pekná krajina až na zložitý jazyk" zasmiala sa.
"Máš pravdu, niektoré slová su dlhé a ťažké" tiež som sa zasmiala.
"Ty si piatačka?" Zdvihla na ňu obočie a čakala na odpoveď.
"Nie, som v štvrtom ročníku s tebou."
"Ahá tak to je super"usmiala som sa "tak mi môžeš ukázať školu a aspoň sa skamarátime čo ty na to?"
"Jasné veľmi rada"

Crrrrrrrr opäť zazvonil zvonček

"Tak idem na miesto, po tejto hodine sa vidíme" žmurkla na mňa a odišla k svojej ľavici.

Po chvíľke si ku mne sadol Ben. Celú hodinu sme neprehovorili ani slovo. Snažila som sa nevenovať mu ani jeden pohľad a darilo sa mi. Stále som mala adrenalín v žilách, už len že je pri mne. Chudák, ani nevie čo ho čaká.
Hodina ušla celkom rýchlo.
"Žiaci, viete prečo ste mali spojené hodiny?" Spýtala sa profesorka.
Všetci boli ticho a čumeli na ňu ako Kamzíky na kamenné vráta, čo naznačovalo že nikto netuší, o čom hovorí.
"S vašími spolusediacími spravíte projekt. Pre piatakov veľmi dôležitý."
Porozdávala témy ja som si to zapísala do zošita, zobrala kabelku a vybrala sa na odchod.
"Počkaj, ako to vymislíme?" Ben ma chytil za lakeť a otočil k nemu.
Ja som sa mu nepozrela do očí a vyšlo zo mňa "známka je dôležitá pre teba, ale keď to máme robiť spolu tak sa stretneme niekde."
"A kde by si sa chcela stretnúť?" spytal sa a ďalej držal môj lakeť v jeho ruke.
"Napríklad niekde v knižnici alebo tak."
"No tak fajn, zajtra ti dám vedieť aby sme to mali hotové čo najskôr" pustil môj lakeť a v tom ma chytila za ruku Mia "no čo ideme?"
"Poďme." Usmiala sa na Miu a Benovi nevenovala ani jeden pohľad.
S Miou sme vyšli z triedy, ťahala ma po chodbách a snažila sa vysvetliť čo je kde. Ocitli sme sa pred ďalšou učebnou a sadli sme si do lavice. Ja som vytiahla telefón a napisala Martinovi
Ja: Už som sa s ním stretla🙃

Odložila som telefón do vrecka na mikine, čakala na odpoveď od Martina.
"Ták čo hovoríš na Bena?" vytrhla ma z myšlienok Mia.
"Koho?" zahrala som sa na sprostú.
"No toho chalana, čo pri tebe sedel"
"Neviem, netrápi ma a nevšímala som si ho," zaklamala som.
"To naozaj? Tak to budeš jediná zo školy koho nezaujíma, on je chodiaca dokonalosť" povedala a vyložila si na lavicu nohu.
"Nezdá sa mi, nie je dokonalý," opäť som zaklamala aj keď bol fakt kus!

Zvišok školských hodín ubehla ako voda. Bena som pár krát videla na chodbe s nejakými dievčatami.
Keď skončila posledná hodina, rozlúčila som sa s Miou a vyšla som von, a myslela si že tam čaká Peter. No mýlila som sa. Čakal ma tam Martin. Bol opretý o auto, jednu nohu mal vyloženú na prednom kolese, ruky mal zastrčené vo vreckách s na hlave slnečné okuliare.
"Ahoj kráska, no čo ideme?" Hodil na mňa jeden z tých jeho krásnych úsmevou.
"Prečo tu nie je Peter? A prečo kráska ?" sypala som otázku za otázkou.
Martin otvoril dvere od spolujazdcových dverí a rukou naznačil aby som nasadla, tak som aj urobila. On si sadol na miesto šoféra, naštartoval auto a pohli sme sa z miesta.
"A kam vlastne ideme?" spýtala som sa po chvíľke ticha.
"Predsa k Vám na byt, Peter išiel niečo vybaviť tak som mu povedal, že ťa vyzdvihnem. Vadí?" šibalsky sa usmial a žmurkol na mňa.
"Jasné že nie" usmiala som sa na neho a o chvíľu sme boli v podzemnej garáži. Výťahom sme vyšli na siedme poschodie, kde sa nachádzal náš byt, ja som odomkla , vošla dnu a za mnou hneď Martin.
"Tak čo Ben?" Spýtal sa a usadil sa na gauč.
"Nič celkom, zatiaľ. Mám s ním robiť projekt. Tak sa niekde pohnem." povedala som a nalievala do pohárov limonádu.
"Projekt?"zdvihol obočie a vzal pohárik do ruky.
"Hej, známka je dôležitá pre neho hlavne, dnes to oznámila profesorka" povedala a sadla si k nemu.
"Tak aspoň dobrý začiatok nie?" zahľadel sa do pohára.
"Aspoň niečo " usmiala som sa.
Martin sa pozeral na mňa a usmieval sa až to bolo divné.
Po chvíli sa mi začal hrať s vlasmi a rukou ich prečesával.
"Keby nie si šéfová dcéra, hneď by som ťa zbalil."
"Keby nie som šéfová dcéra ani ma nepoznáš" zasmiala som sa.
"To by som bol smutný, keby mi neotravuješ život."
"Ja že tebe opravujem život?" Zdvihla som obočie.
"Nieeee."
"Toľká ironia v jednom slove."
"Irónia? Som rád že ťa v živote mám" žmurkol na mňa a odpil si z limonády.
"Veď aj ja teba hoviedko" buchla som ho do ramena.
"Zase si ideme vyznávať lásku bitkou?" Zasmial sa a ja tiež s ním.
"Ako si predstavuješ vyznávanie lásky ty?" stále som sa smiala.
"Tak napríklad ruže, bozky trocha romantiky by stačilo."
"Ruže bozky a romantika? Myslela som že nemyslíš na také hovadiny."
"Sú to hovadiny ale tiež je to spôsob dokázať žene, že je dôležitá" usmial sa a pohár položil na stôl.
"Už len tá žena ti chýba."
"Možno áno a možno je stále v mojej blízkosti".
Rukou mi chytil bradu, natočil ju k sebe a naše pery sa spojili. Začali sme sa bozkávať tak silno, ako by sme jeden druhého potrebovali. Bolo mi jedno, že je otcová pravá ruka, cítila som že chcem niečo viac aj keď z druhej strany to nemôžem mať. Zdvihol ma na ruky a preniesol do mojej spálne kde sme sa zvalili na posteľ. On bol nado mnou a stále sme sa bozkávali, jeho ruka mi hľadkala stehno, stále sa posúval vyššie a do vnútornej strany stehna, keď sa chytil môjho citlivého miesta ušiel mi menší ston, jemu sa to páčilo. Usmial sa a jemne kúsol do spodnej pery. Moje ruky som mala obtočené okolo jeho krku zatiaľ čo on ma hladkal v mojom rozkroku. Začal mi rozopínať rifle keď v tom, započuli sme odomikanie vchodových dverí.

Tramtatatá 😁
Čo hovorila na to? ☺️
💋Eww💋