Mafiánová dcéra

•4•

"Sofi, vstávaj. Už sme tu." Jake ma triasol za rameno.
"Nechaj ma spať!" premlmlala som a chcela pokračovať v spaní.
"Sofia vstávaj! V byte si spi koľko chceš ale v aute ťa nenechám" zvýšil hlas a rolu môjho brata bral naozaj vážne!
Keď som otvorila oči a pretrela si ich tak som si uvedomila, kde sa nachádzame. Vyšla som z auta a Jake tiež teda Peter. Vybrali sme si kufre a pár menších batožín a vybrali sa smerom k výťahu. Náš nový byt sa nachádza na 7.poschodí. Vyšli sme výťahom na siedme poschodie a našli dvere do nášho bytu. Vošli sme do predsieňe, kuchyňa bola spojená s obývačkou a kúpeľnu sme mali každý zvlášť v našich izbách. Plus tam bola menšia pracovňa.
"Vyber si izbu ktorú chceš" povedal Peter a batožiny položil na zem.
Ja som sa šla poobzerať po byte. Obe izby boli rovnaké. Veľká manželská posteľ veľká skriňa dvere do kúpeľne a pracovný stolík. Bola krásna, útulná. Mala veľké francúzske okná s výhľadom na mesto. Bola to neopísateľná nádhera.
"Ja ostanem v tejto izbe" povedala som Petrovi a usmiala som sa.
"Fajn tak sa povybaluj a ja spravím niečo na večeru. Zajtra ťa zaveziem do školy, volal som s riaditeľom A máš tam byť na ôsmu."
"Dobre." povedala som a ani som sa nepozrela na neho. Peter stál medzi dverami a pozeral sa na mňa.
"Rovno zavolám otcovi, že sme dorazili v poriadku a hneď na to Martinovi aby vedel čo a ako" povedala som a stále vyberala veci z kufra.
"Martinovi zavolám ja a večer pôjdem za ním."
"Fajn tak idem s tebou"
"To v žiadnom prípade!" povedal a zvýšil hlas.
"V žiadnom prípade? Ja idem s tebou a ty mi v tom nezabrániš! Máš dávať na mňa pozor a robiť mi ochranku a nie rozkazovať mi čo mám a čo nie!" Zvýšila som hlas a vyhrozila sa s ukazovákom.
"Nemôžeš ma držať zavretú v byte a moja cesta bude len do školy a z nej!" Ukludnila som hlas a pokračovala vo vybaľovaní.
"Tak dobre ty si tu šéfka" a odišiel.

Od vtedy sme neprehodili ani slovo. Navečerali sme sa a odišli sme za Martinom.
"Ahoj Martin" povedala som s úsmevom a vošla do jeho bytu.
"Ty čo si vyškerená ako slnko na hnoji?" začal sa smiať.
"Môžem sa s tebou porozprávať osamote?" z usmiatej tváre sa stala zamračená.
"Stalo sa niečo?"
"Reč bude o ňom" a kývla som hlavnou smerom ku Petrovi.
"Stalo sa niečo ?"
"Áno a zároveň nie. Môžme ísť niekde kde budeme sami?"
"Jasné poď do mojej izby" rukou ukázal na dvere a ja som sa hneď rozbehla do nej.
"Chalani hneď sme tu, len sa porozprávame" povedal Alexovi a Petrovi a išiel za mnou.
Zavrel dvere od jeho spálne, ukázal na posteľ aby som si tam sadla. Ja som tak urobila.
"Tak. Čo sa deje?" Sadol si vedľa mňa na posteľ a hľadel na mňa.
"Ja neviem je divný. Možno je to tím, že ho nepoznám alebo si nebudeme rozumieť" zastrčila si pramienok vlasov za ucho.
"Nebudete si rozumieť?" Zdvihol obočie a nechápal čo chcem povedať.
"No som s ním len jeden necelý deň v jednom byte a správa sa ako by to bol on čo rozkazuje. Keď mi povedal že ide za tebou tak som povedala že idem s ním a on mi to zakázal" prevrátila som očami.
"To vázňe?" zasmial sa, "neboj po čase pochopí kde je jeho miesto" žmurkol na mňa a moju ruku vzal do tej jeho. Medzi mnou a Martinom nebolo nič, len sme si boli veľmi blízky.
"Myslím že to pochopil po mojom dnešnom výstupe" zasmiala som sa a upriamila zrak na naše ruky.
"Neboj sa, po čase to pochopí a keď nie, tak ja mu to názorne ukážem" usmial sa a stlačil mi ruku.
"Prvá budem ja" buchla som ho do ramena.
"Áu to bolo za čo?" tváril sa že ho to bolí a hral sa na urazeného.
"Za to že ťa mám. Ber to znak vďaky" usmiala som sa a žmurkla na neho.
"No dobre keď, si budeme vyznávať lásku takto tak neviem čo budeme robiť v posteli" zasmial sa, oprel sa o mňa, čím ma donútil si na posteľ ľahnúť. On sa oprel o lakeť a bol tak blízko mňa, keby sú tu neni chalani tak z neho vyjebem dušu.
"Čo máš na mysli?" Zakusla som si do pery.
"Neviem o čom hovoríš" tvárou sa približoval k mojej tvári. Naše pery boli od seba pár centimetrov.
"Vieš že toto by sme nemali" rýchlo mu dala pusu na líce a odsotila som ho na bok.
"Prepáč, viem že nie" postavil sa, prehrabol si rukou vlasy.
"Ďakujem že ťa tu mám" postavila som sa z posteľe a zo zadu ho objala.
Keď sme sa od seba odtrhli, Martin otvoril dvere a spolu sme išli do obývačky kde sedel Peter s Alexom. Na stole boli položené papiere ohľadom Bena.
"Čo to je?" sadla si na gauč a ukázala na papiere.
"To sú len informácie ohľadom Bena, všetko sme si prešli ešte raz" povedal Alex a oprel sa.
"Dáte si niečo?" spýtal sa Martin ktorý sedel vedľa mňa.
"Nie, mi už pôjdeme. Veď je 10 hodín a ráno vstávam do školy"
Povedala som to a hneď sa postavila z gauča.
"Ó pozor na ňu! Z našej rebelky bude vzorná študentka!" Zasmial sa Martin a ja som po ňom hodila vankúš.
"To je na znak lásky?" Zasmial sa a hodil vankúš naspäť.
"Uhádol si" usmiala som sa na neho a pozrela na Petra. Ten nevedel čo si má myslieť, teda jeho tvár tak vyzerala.
"Peter ideme?"
"Jasné. Tak chlapy vidíme sa zajtra" dali si chlapský pozdrav.
"Keby niečo tak mi napíš dobre ?" Do ucha mi pošepkal Martin až som z toho dostala zimomriavky.
Dala som mu pusu na líce a to bola moja odpoveď. On sa len usmial a prehrabol si rukou vlasy.

"Čo máš s Martinom?" spýtal sa Peter po ceste do nášho bytu.
"Nič prečo?" Vôbec som nepochopila jeho otázku ale dobre.
"Však som videl že nič" zastrčil si ruky do jeansov.
"Za to, že má niekto výborný vzťah znamená že niečo spolu majú? Medzi nami nič nie je, len sme si veľmi blízky keď sa poznáme od detstva."
Po mojej vete už nastalo ticho ktoré trvalo až do rána o 7:00.

"Sofia vstávaj! Raňajky sú na stole a o pol vyrážame!" Zjapal po mne ako by som bola hluchá. Ja som sa nachystala, osprchovala , očesala , naniesla jemný make-up. Obliekla si modré rifle, čiernu adidas mikinu a čierne botasky.
Naraňajkovala som sa neviem čo to bolo ale nechutilo mi to. Neriešim.
Nevyrazili sme o pol ako povedal ale neskôr.
Bolo 7:50 a mi sme zastali pred školou.
"Mám tam ísť s tebou?" spýtal sa Peter.
"Nie zvládnem to sama ďakujem. Keby niečo tak ti píšem. Ahoj bratček" na silu som mu dala pusu na líce a vyrazila som do triedy.

"Dobrý deň, želáte si slečna?" Spýtala sa mladá pani za pracovným stolom. Pravdepodobne riaditeľová sekretárka.
"Dobrý deň, som tu nová. Môj brat volal s Pánom riaditeľom a vraj som mala prísť sem" povedala som s úsmevom.
"Ahá tak vy musíte byť slečna Sofia Taylerová, je tak?" naširoko sa usmiala.
"Áno to som ja."
"Tak prosím, pán riaditeľ Adams vás očakáva" ukázala na dvere k nemu.
"Ďakujem pekne." Prišla som k dverám zaklopala a hneď sa ozvalo "ďalej!"
"Dobrý deň pán Adams ja som..."
"Sofia Taylerová viem, už vás očakávam. Chcel som vás osobne privítať a odprevadiť do triedy, no bohužiaľ mi niečo do toho prišlo tak sa porozprávame inokedy a do triedy vás odprevadím hneď." Bolo vidieť že je to dobrý človek.
"Dobre ďakujem Vám" usmiala som sa a vyrazili sme po chodbách k mojej novej triede.
"Dnes ste prvé dve hodiny spojený s 5. Ročníkom, budem rád keď zapadnete a rýchlo nájdete kamarátov."
"To pre mňa nebude problém" usmiala som sa a zastavili sme pred učebnou. On vošiel bez zaklopania s ja som čakala vonku.
Keď som vošla tak doslova všetky oči na mne! "Tak žiaci, toto je vaša nová spolužiačka Sofia. Dúfam že si budete vychádzať" ako dopovedal už sa otočil na nohe a odišiel. Ja som tam stála ako stĺp až mi to bolo trápne.
"Tak Sofia vítame ťa tu ale už si môžeš sadnúť. Tam vzadu je voľné miesto" ukázala na poslednú lavicu pri okne. Tak som ju poslúchla a kráčala som k poslednej lavici. Bolo mi jedno pri kom sedím. Keď som si sadla stále boli všetky oči upriamené ne mňa.
"Ahoj."
Pozrela som vedľa seba a okoktavela som. Pri mne sedel chalan z piatej triedy. Čierne vlasy, modré oči, vyšportovaná krásna postava a hádajte kto to bol. Môj dôvod presťahovať sa na Slovensko! Ben. Musím povedať, na živo vyzeral krajšie ako na fotkách.
"A-ahoj" zakoktala som sa.

Taaak 🔥 už Kristin/Sofia našla toho, koho hľadala s bolo to ľahké. No uvidíme či to bude take ľahké aj ďalej ! 😍🙈