Mafiánová dcéra

•13•

Po dlhej ceste autom sme sa dostali do starej opustenej chatky. Svetlo tam tvorili len sviečky, posteľ tvoril jeden veľký matrac na zemi. Jeden starý malý stolík s dvomi stoličkami a rozpadnutá kuchynská linka.

"Pár dní budeme tu kým sa nenachystá iná budova." Zamkol chatku na zámok plus aj reťazou.

"To chceš byť pár dní v tejto diere? A čo jedlo a oblečenie?" Pomaly som sa prechádzala po malej miestnosti s prekríženými rukami na prsiach.

"Jedlo nám donesú moji ľudia aj oblečenie." Vyložil veci na starý stolík ktorému nechýba veľa aby sa rozpadol.

"Tak fajn. A to máme spolu spať na tomto?" Ukázala som prstom na matrac na zemi.

"Ak sa ti nepáči môžeš spať na podlahe" mikol plecom a zo skrinky vybral nejakú škatuľku.

Vybral z nej zápaľky a uložil ju naspäť. Pri starom skoro rozpadnutom krbe bolo uložené drevo a štiepanky. Aspoň tu nebude zima.

Podkúril zatiaľ čo ja som sedela na starom matraci schúlená do kĺbka od zimi. Noci bývali chladnejšie ako dni.

"Postav sa!" Postavil sa predo mňa.

"Prečo?" Pozrela som sa mu do očí a nadvihla som obočie.

"Niečo som povedal tak to urob s žiadne otázky prečo, za čo sa už nepýtaj." Povedal naštvane a vytiahol ma na nohy silným ťahom.

Vlasy mi dal do vzduchu aby mal voľný krk, ale nevyzeral byť nadržaný. Teraz akoby niečo hľadal.

"Čo to robíš?" Spýtala som sa a nechápala prečo mi prehľadáva krk.

"Ticho!" Prstami mi prešiel od vlasov spoza pravé ucho až po plece, to isté urobil aj na ľavej strane no pod uchom sa zastavil.

"Aha tu si" jemne sa zasmial a zacítila som štipľavú bolesť.

Vytiahol mi od tiaľ z kože tenkú malinkú paličku, malú ako mravec.

"Čo to je?" Pozerala som sa na tú vec v jeho ruke ako mi s tým premával pred tvárou aby som to videla a hladkala som si ubolené miesto.

"Toto je taká srandovná vec, vďaka ktorej ťa tvoj tatko vypátral. Nabudúce by to mal umiesntniť niekde inde ako pod ucho na krk." Zasmial sa a odložil tú vec na servítok.

"Viem že sem onedlho príde, tak asi sa len vyspíme a odídeme preč" otočil sa smerom ku oknu cez ktoré aj tak pochybujem že niečo vidí.

Ľahla som si naspäť na matrac a zakrila som sa len dekou, potom ma napadla taká vec. Budem sa tváriť že spím a odtiaľto možno ujdem, sle musím zobrať tú vec o ktorej som vôbec nevedela.

Zavrela som teda oči, spánok som vedela hrať perfektne a snažila sa pravidelne dýchať. Po tak asi 20 až 30 minútach som počula Benove kroky pri mňa a keď ma uvidel tak len vzdychol a šiel naspäť pri okno.

On bude hore celú noc tak asi nič. Chcela som otvoriť oči ale predbehol ma zvuk vyzváňania telefónu.

"Prosím?.... áno mala to a už som jej to vybral zajtra ti to dám a zavedieš ho na zlú stopu ale nezabúdaj zabiť ho nechcem, musí si užiť ešte na našej svadbe.... a kde je Jake? Prečo mi nepovedal že idú ku mňe? Hm?.... ako že ho odstavili od akcie... ten debil to posral, mal mi donášať a nie sa nechať prichytiť!... dobre budem končiť ona spí a nechcem aby počula toto...." všetko hovoril tak tichšie ale bol naštvaný. On mal u môjho otca špióna? Tak už mi je jasné prečo vedel o mne a o všetkom.

Jake. Jake. Jake . Jake.
Ach! Prečo ja musím mať takú zlú pamäť na mená? Zapamätam si len tych čo poznám dlho. Peter môj "brat" bol nový ako sa ten volal. Do čerta ale ten to nemôže byť veď otec vravel že je to jeho známy tak prečo by mu to on urobil? Pokladala som si otázky samej sebe a ani som si neuvedomila, že mám otvorené oči a Ben sa na mňa pozerá.