Mafiánová dcéra

•2•

"Kristin. Ja viem, že to nie je ľahké, ale na toto si príliš mladá. Nebudeš nikam cestovať na pár mesiacov, prenajať si byt a hrať sa na 19-ročnú." povedal nahnevane otec.
"Oci, ako vidíš všetko mám pripravené! Falošné doklady, aj ten byt a presne viem kde sa Ben nachádza. On je Róbertov poklad, jeho slabé miesto. To je tá časť na ktorú musíme zaútočiť! A bonus že nevie o tom, že nejaká Kristin Fallová existuje," povedala som mu dúfajúc, že nakoniec všetko povolí a bude ma podporovať.
"Vieš ocko, on ti vzal tvoj poklad. Teraz je na rade on! Aj keď mi to mamu nevráti, nevzdám to!" zatvorila som papiere do kufríka.
Postavila som sa od môjho pracovného stola, prišla k nemu a usadila sa vedľa neho. Chytila som mu ruky a hladila som ich. Pozerala som sa priamo do jeho očí.
"Oci?"
"Mhm?" povedal so zamyslením pohľadom na fotku kde sme spolu.
"Vieš, ten Jake čo si spomínal v obývačke. Kto to je?"
Po asi 4 minútach ticha povedal "Jake je môj známy. Najal som ho aby na teba dával pozor a nespustil ťa z očí."
"Aha. To si nemusel. Viem sa postarať o seba sama" povedala som a jemne sa usmiala.
"Ale Kriss. Verím ti ale musím mať istotu keby sa niečo stalo aj keď náhodou." Povedal ustarostene.
"A čo keby Jake, no, čo keby hral môjho staršieho brata a išiel so mnou na Slovensko? Bolo by to lepšie a ty by si bol pokojnejší."

"Zlatko. Premyslím si to a ráno pri raňajkách ti odpoviem." Keď dopovedal postavil sa, venoval mi pusu na líce a odišiel z pracovňe.
Takže som to všetko chystala márne? Nie nechystala. Keď mi nedovolí ísť na Slovensko tak si na neho počkám. Či už to bude on sám alebo jeho synček.
Ešte hodinu som sedela v pracovni a pracovala som na počítači. Keď som si doriešila nejaké záležitosti, notebook som vypla a vybrala sa do spálne.

Z pohľadu Kaila

Už hodinu sedím zamknutý v svojej pracovňi. V rukách mám fotografiu Emily, moju ženu.

"Vieš ocko, on ti vzal tvoj poklad. Teraz je na rade on! Aj keď mi to mamu nevráti, nevzdám to!"

Ach Emily. Ako tá naša dcéra vyrástla. Je presne ako ty. Krásna, inteligentná a hlavne tvrdohlavá. Od kedy si vzala do hlavy tú pomstu nemôžem jej to vyhovoriť. Nie som nadšený že nasleduje moje stopy. Bojím sa, aby sa jej niečo nestalo. Aby jej nikto neublížil. Ale jej tvrdohlavosť je mocnejšia ako moje reči. Keď jej dovolím to, čo chystá.. ach bude ďaleko, sama v blízkosti toho kokota. Aj keď má všetko zorganizované, môže sa stať hoci čo. Nechcem na to ani pomyslieť.

"A čo keby Jake, no, čo keby hral môjho staršieho brata a išiel so mnou na Slovensko? Bolo by to lepšie a ty by si bol pokojnejší."

Tá veta sa mi v hlave zopakovala najmenej milión krát. Ale ak by som ju pustil, poslal by som viac chlapov ako Jakea.
"Martin? Ihneď príď ku mne. Je to súrne a ponáhľa to." povedal som Martinovi do telefónu a položil fotografiu Emily na svoje miesto.

Martin prišiel presne o pol hodinu a spolu sme sa zamkli do pracovňe.
"Kail ? Deje sa niečo, keď si ma zavolal o.." pozrel sa na hodinky, "pol 11 večer?"
"Sadni si. Máme veľkú vec." povedal som a ukázal na stoličku oproti pracovnému stolu.

Z pohľadu Kristin

Je 22:20 práve som vyšla zo sprchy. Umyla som si zuby, vlasy nechala mokré a šla si k šatníku po pyžamo keď som započula buchnutie dverí. Trocha som pootvorila dvere a prešiel okolo nich Martin. Martin ? O pol 11 u nás doma? Ešte nikdy ho otec nevolal po 22:00 hod. Vošiel do otcovej pracovne a počula zamknutie dverí. Viac som to neriešila. Obliekla som si nohavičky a na to dlhé chalanské tričko. Zaľahli som do postele a chcela zaspať. Vôbec sa mi to nedarilo, stále som sa len prehadzovala zo strany na stranu. Tak som sa postavila a šla som do kuchyne po vodu.
Chytila som kľučku, keď som za dverami počula otcov a Martinov dialóg.
"Martin, bojím sa Kristínu ale je tvrdohlavá. Daj dorhomady chlapov a začni všetko pripravovať."
"Jasné Kail neboj sa. Od tvojej dcéry neodtrhneme oči. Každý krok ti bude hlásený tak, ako sme sa dohodli."
Čo ? Kto ma má sledovať? Otec najal chlapov aby ma sledovali? Načo? V hlave sa mi hromadili otázky na ktoré som mala dostať odpoveď ráno.
Na vodu som sa vysrala a radčej si šla ľahnúť aj keď veľmi pochybujem o mojom teraz zaspatí.

____________________________________________
Na druhý deň ráno

Zobudila som sa presne o 9:00. Neviem čo sa stalo keď som vstala tak skoro. Prezliekla som sa do čiernych teplákov a k tomu biele tričko. Zobrala som si telefón a išla som sa do jedálne naraňajkovať.
"Dobré ráno oci. Čo tak skoro ?"
"Ahoj Kristin. Musím ísť niečo vybaviť do mesta a keď sa vrátim odpoviem ti na tému včerajšieho večera." položil šálku z kávy na stôl, postavil sa venoval bozk na čelo a odišiel. Tak som sa najedla omelety a potom šla do telocvične zacvičiť. Nie je to logika že fajčím ale aj cvičím. Ale udržujem si postavu vo forme. Nie som veľký fajčiar a nie som na cigaretách závislá. Pri cvičení som stále rozmýšľala nad otcom a aká bude jeho odpoveď. Viem že mi to nedovolí. Nemusím čakať nič dobré. Do uší som dala slúchadla, pustila hudbu a venovala sa cvičeniu.

Osprchovala som sa, obliekla sa a išla do jedálne na obed. Keď som vošla do jedálne skoro mi padla sánka. Na čele stola sedel otec, vedľa neho bol usadený Martin a nejaký dvaja muži.
"Kristin, sadni si. Musíme prebrať ten včerajšok." otec sa postavil a ukázal na miesto vedľa neho.
Som zvedavá čo mi povie...

Tak ďalšia časť na svete 🤩
Čo myslíte? Ako sa rozhodol Kristinin otec? Dovolí jej to čo mala v pláne alebo jej to zatrhne?
🙈
Ďakujem za sledovanie príbehu. Poprosila by som aj o názor na zatiaľ nezaujímavý príbeh. Ale na všetko treba čas. Príbeh sa musí rozbehnúť a po pár častiach už to bude zaujímavejšie 😍