Hybrid

10

"T-Taehyungie~" čiernovlások okamžite vystrelil z postele, keď počul, ako ho drobný hybrid zavolal.

Zdvihol plačúceho hnedovláska a silno ho objal. Jeongguk si už akoby z inštikntu obmotal nohy okolo Taehyunga a tiež ho pevne stisol. Starší sa zatiaľ nič nepýtal, pretože vedel, že by mu zajačik nebol schopný odpovedať, kvôli jeho neutíchajúcemu plaču.

Sadol si aj s Jeonggukom na postel a položil si ho do lona, zatiaľ čo si hybrid položil hlavičku ku jeho krku. Taehyungove pyžamo už bolo od Jeonggukovích sĺz zmáčané, ale staršiemu to vôbec neprekážalo.

"T-Taehyung, j-ja-" Jeongguk nebol schopný doformulovať svoju vetu a hneď prepukol ešte v silnejší plač. Čiernovlások ho neprestával utešovať, hladkal ho po vláskoch a chrbátiku a sem tam zašepkal nejaké utešujúce slová do Jeonggukovho zajačieho uška, ktoré bolo sklopené.

"Ne-neviem zaspať, hyung~" vykoktal Jeongguk a hlavičku si zaboril ešte viac ku Taehyungovi. Celá táto situácia mu prišla strašne trápna. Nenechal Taehyunga sa vyspať a prišiel za ním ako dieťa, ktoré potrebuje utíšiť. Horšie bolo, že presne to Jeongguk chcel. Aby ho Taehyung utíšil, povedal mu, že to všetko bude dobré a objal ho.

"To ale nie je dôvod na plakanie, Kookie." zašepkal Taehyung a dal mu malú pusu do vláskov.
"Stačilo len povedať, nemusíš plakať." Aj keď to Taehyung nezamýšlal, znelo to, akoby už mal pokrk toho, ako Jeongguk stále plače. Aspoň to si myslel mladý hybrid, ktorý sa neúspešne snažil zastaviť svoje slzy. Jeongguk si nevedel pomôcť, tak moc si za posledný týždeň navykol na Taehyunga, že už nevedel bez neho spať v jednej posteli. Chcel znova jeho teplo, jeho objatie a chcel sa ráno zobudiť vedľa neho.. A tiež sa bál, že keby znovu spal sám, vrátili by sa mu zlé sny, ktoré nemal odkedy bol u Taehyunga.

"Pre-prepáč, som o-otravný." zavzlykal Jeongguk a ruky, ktoré boli okolo Taehyunga stiahol. Chcel utiecť a niekam sa schovať, pravdepodobne do Taeho pracovne, kde by potom zaspal. Možno by Taehyungov pach dokázal nahradiť jeho neprítomnosť, a práve v jeho pracovni bol veľmi silný. Plány mladého hybrida však boli rýchlo prekazené, keď sa s ním Taehyung prevrátil na chrbát. Jeongguk trochu vypískol, keď ich Taehyung prikryl perinou a pritom Jeongguka nepustil z rúk.

"Snívali sa ti nejaké zlé sny, Kookie?" spýtal sa Tae jemným hlasom, ktorý dokazoval, že sa o túto situáciu naozaj zaujímal a nenechá to tak, dokým mu Jeongguk nepovie pravdu. Mladý hybrid pokrútil hlavou schovanou v Taeho hrudi. Nechcel sa staršiemu dívať do očí.

Taehyung ho jednou rukou jemne hladkal a druhou si ho držal pri sebe. Za posledný týždeň sa naučil rozpoznať, keď Jeongguk nebol v nejakej sitácii spokojný a radšej by od neho utiekol, ale Taehyung ho vždy objal a držal blízko seba.

"Tak, čo to potom je, Junggukie?"

"J-ja, ne-nemôžem zaspať bez teba."

Jeongguk okamžite oľutoval to, čo práve povedal. Teraz si Taehyung bude myslieť, že je slabý. Že nič nedokáže, dokonca ani zaspať sám. Že ku nemu chodí vždy uplakaný, aby ho utíšil ako nejaké dieťa, že je preňho záťažou a nejakým otravným tvorom.

Taehyung chytil Jeongguka za bradu a tak ho donútil, aby sa naňho pozrel. Jeonggukove uslzené očká sa stretli s jeho a ich horúce dychy sa nachvíľku spojili. Taehyung sa ku hybridovi naklonil a dal mu pusu na nos, neodtiahol sa tak, ako vždy a namiesto toho ostal ešte bližšie pri hnedovláskovi.

"Vlastne, mám veľmi podobný problém." povedal Taehyung a nachvíľku sa zatváril, akoby veľmi toho rozmýšlal. Potom sa usmial.
"Ale poznám riešenie."

Pritiahol si hnedovláska k sebe a svojími veľkými rukami ho objal. Držali sa jemne, ale zároveň silno. Objatie bolo plné emócií a pre Jeongguka to znamenalo viac, než si myslel, že by malo.

"Odteraz spávaš len tu~" zapriadol mu Taehyung pri ušku a následne mu dal pusu na čelo. Jeongguk sa okamžite začal ošívať, čo staršiemu prišlo divné. On predsa nevedel zaspať bez neho..

"Ale, t-ty si mi zariadil izbu. Úplne n-nanovo, nechcem, aby si si myslel, že-"

"Kookie, spávaš tu. Izba je stále tvoja, len v nej proste nebudeš spať. Alebo občas môžme ísť spať do nej." zašepkal Taehyung a usmial sa. Jeongguka skromnosť a jeho väčšné strachovanie o to, že sa Taehyungovi nebude niečo páčiť sa staršiemu páčili, ale niekedy už mu aj naozaj vadili. Chcel, aby sa jeho zajačik cítil v bezpečí a že s Taehyungom môže mať všetko, čo len chce.

"A okrem toho, dosť by si mi tým pomohol." priznal sa Tae a pozrel sa na Jeongguka, ktorý si znova zaboril hlavičku do jeho hrude a počúval tlkot jeho srdca. Keď to ale Taehyung povedal, hnedovlások zdvihol hlavu a pozrel sa na staršieho.

"A-ako?"

Nebolo mu úplne jasné, čo tým Tae myslel alebo na čo narážal.

"No, nikdy som nevedel spať bez toho, aby som niekoho objímal. A môžem ti zaručene sľúbiť, že ty si na objímanie úplne najlepší."

Počkať. Jeonggukov mozog nachvíľku prestal pracovať. Po pár sekundách sa znovu obnovil, akoby niekto stlačil tlačítko reštart.

Taehyung nemôže spať bez toho, aby niekoho objímal. Lenže nikoho iného doma nemá. Takže tu už bol niekto pred Jeonggukom? Niekto, koho mal Tae radšej alebo dokonca stále rád má? Niekto, koho miluje?

Len ja môžem objímať Taehyunga.

"Aish, Jeonggukie. Keď si tu nebol, vždy som objímal vankúš. Len ty ma môžeš objímať, to ti nikto nezoberie."

Počkať, on to povedal nahlas?!

Jeongguk sa začervenal a schoval sa pod perinu. Nemohol uveriť, že toto práve povedal. Bolo to trápne, a ako všetci vedia, Jeongguk nedokázal zvládať trápne či stresové situácie. Taehyung si ho ale našťastie zobral späť do náruče a pritlačil si ho k sebe. Zívol si a mladý hybrid na ňom videl, že je unavený.

"Dobrú noc, môj malý Kookie."

--------------------
Trošku shitty update, ale nemám vôbec čas, takže som našla akú takú vôľu a za pár dní vyprodukovala toto. Môže tam byť veľa chýb, pretože som to písala vždy, keď bol čas a ani po sebe neopravovala. Ospravedlňte moju lenivosť :,D