Hybrid

17

Ešte vás chvílku nechám pri Yoonmin. ♥ Btw, pri popisku tejto fanfikcie je + Namjin/Yoonmin, takže sa tu budú vyskytovať aj časti a nimi. Simple af.

--------------------------------

"Jimin?" Yoongi si sadol ku svojemu malému hybridovi, ktorý bol schúlený na posteli. Jimin sa od neho trochu odtiahol a viac sa zachumlal do jeho pastelovo modrej deky, ktorú kúpili spoločne.

"Jiminie? Stalo sa niečo?" Starším naraz prechádzalo mnoho emócií, ale jeho tvár neprezrádzala žiadnu. Vymýšľal v hlave tisíce scénarov a udalostí, ktoré by mohli mladšieho donútiť k plaču. Ale nenapadlo ho jedno jednoduché vysvetlenie, kvôli ktorému sa teraz hybrid klepe pod dekou a nedovolí mu priblížiť sa.

Jimin všetko počul. Obývačka je predelená len ostrovčekom z kuchyne, za ktorým bol skrytý. Nechcel ich odpočúvať, vedel, že je to zlé a niečo také dobrý chlapci ako on nerobia. Ale keď počul, že sa rozprávali o ňom, nemohol si pomôcť a svoje citlivé mačacie ušká nasmeroval k nim.

Jednou rukou si držal ústa, aby náhodou nezačuli jeho pridusené vzlyky zatiaľ čo druhou sa podopieral o zem, aby náhodou nespadol. Pri prvej príležitosti, keď si bol istý, že ho nikto neuvidí sa rozutekal do svojej izby a silno tresol dverami, tak aby to starší určite počul.

Vždy si myslel, že svoju lásku ku staršiemu prejavuje dostatočne. Vždy keď Yoongi musel dhšie pracovať na svojich textoch a zostal hore až do skorých ranných hodín, Jimin mu vždy doniesol kávu. Sadol si ku nemu alebo ho objal zozadu, aby sa cítil lepšie a nebol tak napnutý. Vždy, keď spolu išli niekam von, hoci len na nákup potravín, držal ho za ruku a nehodlal sa ho pustiť. Z časti preto, že si užíval, ako blízko s Yoongim dokáže vlastne byť a z časti preto, že sa bál. Bál sa, že sa mu Yoongi stratí, keby sa ho pustil, znamenal by to okamžitý záchvat paniky. Už sa im to raz stalo na verejnosti, keď Yoongi musel Jimina pustiť a vzdialiť sa od neho, pretože potreboval ísť len na záchod v obchodnom centre. Jimina našiel až o hodinu, schovaného v kúte na záchodoch pre zamestnancov. Triasol sa, ticho plakal a keď Yoongi prišiel, zavesil sa naňho ako koala a tak aj išli celú cestu domov.

Aj keď bol občas slabý a bezmocný, vždy sa postavil za Yoongiho a bol preňho ochotný bojovať. Bol preňho ochotný prejsť peklom a vrátiť sa zase späť. Yoongi preňho znamenal tak moc, tak veľmi moc. Prišiel ako anjel, vtedy, keď už mladší strácal hocijakú nádej na záchranu.

Yoongi našiel Jimina zbitého, mokrého a doráňaného v jeden upršaný večer niekde pri temnej uličke, kde sa tiež nachádzal bar, kde Yoongi práve vystupoval. Jimina si okamžite zobral do náruče a zaviedol ho k sebe domov.

Odvtedy boli spolu, vždy a všade. Jimin mu nikdy nepovedal o svojej minulosti, alebo kto ho predtým vlastnil. Yoongi sa ani nikdy nepýtal. Bolo ťažké vystrašeného hybrida presvedčiť k tomu, aby sa s ním po týždni mlčania začal rozprávať. Mladší bol taký vystrašený a neistý, že najskôr robil všetko preto, aby od Yoongiho utiekol.

Ale po dvoch týždňoch trápenia sa a neustáleho presviedčania, že mu straší nechce ublížiť sa to pomaly lepšilo. Yoongi ku nemu bol vždy milý, varil mu, kúpil mu nové veci za to málo, čo mal v peňaženke. Utešoval ho, prinášal mu radosť, naučil ho veľa nových vecí a Jimin si proste nemohol pomôcť.. Zamiloval sa do Yoongiho, každým dňom o trochu viac.

No teraz.. Teraz ľutoval, že vôbec také pocity prechovával. Ani nevedel, či je Yoongi gay, nieto, či by chcel byť s niekým takým ako je on. Malým, škaredým, chudým hybridom s pochmúrnou minulosťou, ktorý mu nemal čo dať. To si o sebe vždy myslel.

Nad týmito myšlienkami sa Jimin rozplakal ešte viac. Tuho zavrel oči a nechal pohltiť svoje telo ďalšími návalmi vzlykov, ktoré sa drali von z jeho suchého hrdla.

Straší si nevedel rady. Nenávidel, keď ľudia plakali, lebo ich nevedel utíšiť. Nevedel, čo povedať alebo urobiť. Takže prvá vec, ktorá mu stúpla do mysle vyhodnotil ako dobrý nápad. Prehodil sa cez Jimina, takže sa mu mladší díval do tváre a ľahol si vedľa neho. Pevne ho objal, čím Jiminovi zabránil znovu sa pretočiť, alebo niekam ujsť.

Ubehlo pár minút a Jiminové plakanie skoro ustalo. Už len občas bolo počuť malé smrknutie.

"Chimmie, čo sa stalo?"

Yoongi vedel, že touto prezývkou vždy Jimina poslal do kolien a dúfal, že tak tomu bude aj teraz. Ale stal sa pravý opak, Jimin akoby sa prebudil z tranzu, natiahol ruky dopredu a snažil sa od seba Yoongiho vytlačiť. Prekvapený Yoongi sa však nenechal a podarilo sa mu Jimina pretočiť na druhú stranu, takže mu videl chrbát. Tak ho nemohol kopnúť a ani doňho strkať.

Yoongi mu jednou rukou silno stísal pás a tou druhou držal Jiminove zápästie, aby sa nemohol vyšmyknúť. Nadvihol sa ku jeho uchu a snažil sa upokojiť stále zápasiaceho hybrida.

"No tak Chim. Čo sa stalo? Ublížil ti niekto? Bol To Jeongguk? To preto plačeš? Počkaj keď ho chytím, ten malý parchant dostane-"

"TY! Ty si mi ublížil!"

Yoongi z šoku pustil Jimina, ktorý si konečne vybojoval svoju cestu z jeho náručia a podarilo sa mu postaviť. Slzy mu stále stekali po líciach. Bol smutný aj naštvaný a nevedel, čo z toho viac.

"Čo to nevidíš?! Stále mi ubližuješ! J-ja, viem, čo všetko si pre mňa urobil a ch-chápem ak ma po tom, čo ti poviem budeš chcieť vyhodiť niekam na ulicu. A-ale Yoongi, nemôžem žiť vedľa teba a vedieť, že nikdy nebudeš opätovať m-moje city. Dívať sa na lásku svojho života, ako si žije svoj vlastný život, kde ja som len úbohý kamarát, ktorého si si priniesol domov. J-ja - nechcem tu byť v ten deň, kedy si privedieš nejaké pekné dievča alebo chlapca a na mňa zabudneš. Alebo horšie, budete žiť spolu aj so mnou a ja vás budem musieť vidieť každý deň. Možno som sebec, Min Yoongi, ale nebudem sa deliť o-"

V mihu oka sa Yoongi postavil a perami uzavrel priestor medzi ním a Jiminom.

-----------------------
Okie dokie, ďalšia časť už Taekook.
Idk how to feel about this chapter. ><