Taehyung sa s údivom díval na Jeongguka, keď sa mladý hybrid doslova vrhol na Jimina a začal plakať. Yoongi tiež vyzeral, že ničomu nechápe, keď Jimin prekvapene a trochu vystrašene objal Jeongguka späť a tiež začal plakať.
Yoongi odtrhol zrak od dvoch hybridov a pozrel sa na Taehyunga.
"Ten je tvoj?" spýtal sa nezaujato a znova nasadil svoju masku 'nič ma nezaujíma, strč sa'. Taehyung nenávidel, keď sa jeho hyung hral na niekoho, kým v skutočnosti nebol. Keď Yoongi chcel, dokázal byť ten prívetivý a milý chlapec, ktorým kedysi býval stále. Taehyung mu to ale nemohol vyčítať, prežil si zlé detstvo a keď jeho otec zistil, že je gay, vyhnal ho na ulicu. Yoongi si odvtedy žil so svojím kamarátom Hoseokom a živil sa hudbou. Nebolo to nič moc a nedostával veľa peňazí, ale z najhoršiej brindy sa vytiahol a podarilo sa mu prenajať si apartmán v jednom komplexe.
Taehyung si znova premeral Jimina a Jeongguka a na Yoongiho otázku odpovedal len slabým prikývnutím hlavy. Podišiel ku Jeonggukovi, ktorý kŕčovito zvieral mačacieho hybrida a neprestával plakať.
"Kookie?" potichu sa mu prihovoril a položil mu ruku na rameno. Jeongguk sa šklbol a hlavu pootočil tak, aby naňho videl. Keď si uvedomil, že je to Taehyung usmial sa a zašepkal:
"J-ja Ji-Jimina poznám." povedal medzi malými vzlykami a znova si zaboril hlavu ku tej Jiminovej. Taehyung sa musel presviedčať, aby nepretočil očami.
Hej, to mi došlo. Celá tá situácia mu bola nepríjemná. To, ako sa jeho malý hybrid lepil na toho Yoongiho ho z nejakého dôvodu veľmi iritovalo a najradšej by tomu dal stopku. Lenže keď videl, že Jeongguk plače od šťastia radšej si kusol do jazyka.
Dvaja hybridi sa nakoniec od seba odlepili, ale stále sa držali blízko seba.
"A-ako si-?" jimin nedopovedal svoju vetu pretože ho Jeongguk hneď prerušil.
"Da-dal ma d-do útulku." Jeongguk sa slabo usmial a spolu s Jiminom sa zdvihli zo zeme. Stále držal Jimina za ruku, keď si spolu sadli ku stolu a začali sa rozprávať.
Taehyungove srdce bilo trohu rýchlejšie a cítil sa, akoby ho niekto mačkal. V žalúdku mal nepríjemný škrtivý pocit a náhle suchý krk. Nasucho prehltol a pozrel sa na Yoongiho, aby zistil, ako reagoval jeho hyung. Yoongiho pohľad bol nasmerovaný priamo na dvoch hybridov, ktorý akoby zabudli, že tu majú aj pánov.
Starší vyzeral nahnevane, sklamane.. Proste žiarlivo. Yoongi to ale dokázal zamaskovať mrknutím oka a zase vyzeral tak, ako vždy. Nezaujato.
To je ten pocit, ktorý práve cítim? Žiarlivosť?
Taehyung sa pozrel na Jeonggukove a Jiminove prepletené ruky a vzdychol si.
Áno, určite žiarlivosť.
"Kookie?" Taehyung sa snažil prihovoriť svojmu hybridovi, ale ten mal oči len pre Jimina. "Jeongguk?" Obidva hybridy boli tak moc zabraní do vlastného rozhovoru, že si nevšimli Taehyunga, ktorý sa priblížil ku stolu.
Čiernovlások sa zamračil. "Jeon Jeongguk!" Taehyung tresol rukami po stole, až to otriaslo taniermi a pohármi s vodou. Začal ľutovať, že vôbec pozýval Yoongiho s Jiminom prisadnúť si.
Obidva hybridi sa s trhnutím otočili, ale čo Taehyunga stále hnevalo bola blízkosť medzi nimi. Opierali sa o seba kolenami, Jimin mal na zajačikovom stehne jeho mačací chvost a neustále ho hladkal. To bola Taehyungova konečná.
Pozrel sa do Jeonggukových zmätených očiek a ešte viac sa zamračil. Mal chuť sa ospravedlniť, že po ňom kričal, ale nesmel polaviť.
"Keď budeš hotový s tvojím, zdá sa, že niečo viac než kamarátom, tak sa zodvihni a upaluj domov. Nemienim tu čakať a pozerať sa, ako sa vy dvaja na seba furt lepíte." povedal kľudne, s jedom v hlase a odkráčal si to od stolu. Rýchlym krokom prešiel k autu, odomkol ho, nasadol a dupol na plyn, nechávajúc za sebou troch jemu najbližších ľudí, zmätených a ublížených po jeho slovách.
Taehyung čo najrýchlejšie, ale v stále povolenej rýchlosti, prišiel domov. Nezaťažoval sa zamykať auto a rovno si to napochodoval do domu. Aj tak ho nikto neukradne. Keby áno, tak si proste kúpi nové. Otvoril vchodové dvere a s hlasným tresknutím ich zase zabuchol. Topánky odhodil niekde do chodby a rozvalil sa na gauč. Nechcel myslieť na to, čo práve urobil, ale ako inak, jeho myseľ ho stále zamestnávala tými udalosťami. Ako sa Jimin s Jeonggukom objali, akoby sa nemali dožiť ďalšieho rána. Ako sa držali za ruky a ako blízko vedľa seba sedeli. Ako jeho malého zajačika hľadkal niekto, kto si to tak očividne nezaslúžil.
Taehyung pokrútil hlavou. Jimina má rád, veľmi rád. Nemôže ho znenávidieť len preto, že sa s Jeonggukom očividne pozná a sú si blízki. Bolo by to nefér vôči mačaciemu aj zajačiemu hybridovi. Taehyung si ale nemohol pomôcť a preklínať Jimina za to, že Jeongguk by si možno prial tráviť viac času s ním. Taehyung si bol istý, že keby v tej reštaurácii na Jeongguka nevyletel a len ho proste neskôr zaviezol domov, Jeongguk by sa stále pýtal na Jimina a či by za ním nemohol ísť. To by Taehyungovi roztrieštili srdce.
Jeongguk by sa chcel určite odsťahovať, chcel by Taehyungovi zlomiť srdce a rozdupať ho milión kúskov. Nasťahoval by sa k Jiminovi a Yoongimu a na neho by zabudol. S Jiminom by potom začal chodiť, potom by sa zobrali a z nenazdajky by si adoptovali malých hybridov a-
Taehyunga z jeho hysterických a blbých myšlienok vytrhla práve jedna ďalšia.
Jeongguk nevie, ako sa dostať späť domov.
------------------------ Soo, here I come.
Momentálne som doma už od piatku a ležím v posteli. Len a len v posteli pretože mám vyvrtnutý kotník a keď som išla do nemocnice PEŠO, tak sa mi opuch dvakrát tak zhoršil. 😂👏 Takže na vydávanie možno budem mať viac času. Bohužiaľ, do tej hnusnej, starej, smradľavej nemocnice idem znovu v piatok. Takže ak nebudem potom ešte chvílu vydávať, tak mám traumu z toho prostredia. 😂😂 Bye, bye.
Btw, pozrite si to 👉
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
